"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

Zvláštna záľuba vo vedľajších postavách

6. listopadu 2015 v 19:48 | FirLy |  Téma týždňa
Myslím, že z nadpisu je jasné, čo je moja zvláštna (nezdravá, osudná a veľmi zle končiaca) záľuba. Vedľajšie postavy... toľko potenciálu, často neobjasnených príbehov, toľko, čo si toho môžeme domyslieť a často si ich v mysli prepracujeme viac než samotných hlavných hrdinov... A AJ TAK VSETKY ZOMRU!

No, to by sme mali za sebou, tak na to podme pekne poporiadku.

Skutočne som si všimla - a všímam si to už dlho - že mám nezdravú záľubu vo vedľajších postavách (špeciálne v tých, čo končia mrtve...). Určite nie som sama. Hlavný hrdina je väčšinou ten, o ktorom vieme všetko od výzoru, cez povahu až po jeho životný príbeh. A niektorí tak potom stratia svoje čaro. Hlavne.. čítame stále o ňom aj cez neho, tak trochu sa nepozeráme naňho, ale pozeráme na svet jeho očami, a preto mne osobne týmto spôsobom vždy tie oči zastavia na tom, čo je okolo neho. Alebo kto je okolo neho. Tie postavy, ktoré sú "menej dôležité" ak on, občas dokonca aj tie, ktoré sa len objavia a zmiznú ako ranná hmla, ale stihnú spraviť taký dojem, že sa mi zakotvia v mysli a ja nad nimi premýšľam viac než nad hocičm iným v danom príbehu.



Prvá hlavná postava, u ktorej si pamätám, že som k nej prechovávala hlbokú náklonnosť (veľmi dramaticky vyjadrené) a ktorá mi spôsobila traumu na celý život, bol Fred Weasley. To bola moja prvá detská knižná láska a prvý skutočne obrovský obľúbenec. A čo je na tom najkrajšie? Ze som si bola na 200% istá, že to prežije... pretože to predsa bol "Fred a George" a tí nemohli byť jeden bez duhého, takže by ich musela zabiť oboch a to by nikdy nespravila. No aha, kto tu podcenil krutosť majsterky Rowlingovej. Vážne, už vtedy som to mala zrátané. Kniha "pre deti" (aspoň pôvodne), postava ktorá mala naozaj malé šance na úmrtvie a vlastne na to ani nemala dôvod... a skončila presne tak. Mrtva. Pretože treba poukázať aj na nevinné a zbytočné obete vojny (a nečakané), tak prečo ako príklad nezvoliť môjho obľúbenca? Z tohto sa nikdy... nikdy... nespamätám. Vlastne ma naozaj fascinuje, ako veľmi sa z toho dokážem po tých rokoch stále nespamätať. Ani o kúsok.
Ale ono tých postáv v Potterovi bolo viac, že áno. Aj Sirius bol úžasný, a ako skoro sme mu museli zamávať. Lupin a Tonksová... nič, vzdávam to. Až teraz si uvedomujem, koľko mi tie "nevinné" knihy privodili bolesti. Aspoň že za to stála.

V mojich teenegerských rokoch som zase celkom "ujíždela" na Murtaghovi. Ten mal naozaj potenciál vedľajšej postavy a na môj vkus ho Paolini akosi málo rozvinul. Nehovoriac o tom, že síce neskončil mrtvy (teda... na chvíľu tak trochu bol), ale teda ružovým sadom sa v tých knihách tiež neprechádzal.

A okrem kníh by som tu samozrejme ako seriálový maniak mohla menovať donekonečna. Som čitateľ aj divák Game of Thrones (áno, to hovorí za všetko - takže teraz pozor na spoilery, kto to ešte nevidel alebo sa tým práve prebíja). Aj ked tam to je otázne, kedže čaro GoT je v tom, že sú tam tak trochu hlavné postavy všetky, a teda aj vedľajšie. Aj ked niektoré viac než iné no....
Tak ty máš rada Robba Starka? Droga? Viserysa (áno, priznávam sa, odpustite mi), Tywina (pardon po druhýkrát), Oberyna (všetkých sedem bohov prečo?!... ani cez to sa nikdy nedostanem), Jojena Reeda ( :( ), malú úžasnú Shireen, Rakhara a Grenna (tak toto boli prosím pekne skutočne vedľajšie postavy a nikto môj smútok nezdiela, pretože si ich už nikto ani nepamätá) alebo Jona a Neda (tak teda aj z tých hlavnejších)? Vážne ich máš rada? Si si istá? No tak dobre teda, to ich môžeme všetkých pozabíjať.

Doctor Who mi tiež zlomil srdce na trilion krát aj s jeho vedľajšími (aj nevedľajšími, ked už sme pri tom) postavami a príbehmi. Sons of Anarchy ani nehovorím... niekedy premýšľam, či ten seriál nebol v zomieraní ešte horší ako Game of Thrones. A pamätám si ešte aj časy The Vampire Diaries, tam mi to tiež pekne killovali a trápili. Ten Kol... bože Kol! To rozdýchavam doteraz.

Skutočne, tri vedajšie postavy, ktorých smrť vo mne okrem slz ešte teraz zdvíha agresívnu formu adrenalínu (voči autorom, ktorý mi to spravili), sú - Fred, Oberyn a Kol. Je ich nekonečne veľa, ale títo traja svojím odchodom vo mne spustili emočnú lavínu, ktorá nikdy neustala. A napríklad, zrovna pri Kolovi som pocítila asi najviac tú moju najviazanosť na vedľajšie postavy. Pretože v čase, ked ho zabili tak ho 50% ľudí vôbec nemalo rado a dalších 45% nezaujímal. Tak som sa trápila v menšine -.-

No, veľmi optimistické zhrnutie mojej záľuby, ja viem. Ale ja za to nemôžem... to oni mi to robia. Aby som to ale zakončila - vedľajšie postavy pre mňa jednoducho majú to zvláštne čaro, ktoré pre mňa hlavné akosi nikdy nemali. Kto to má rovnako, pochopí... kto nie... tak nech žije spokojne dalej. Pretože áno, skutočne sú to stále hlavne tie vedľajšie postavy, čo umierajú najčastejšie. Načo si ničiť psychické zdravie ešte aj tým (pre mňa je už neskoro) (:

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 František František | Web | 6. listopadu 2015 v 22:51 | Reagovat

Připoměla jsi mi  Agathu Christie.Ptali se jí, jestli nemá ve svých knihách příliš mnoho mrtvých.Odpověděla :Na každého z nás čeká jedna mrtvola. Trochu morbidní téma ale takový je život :-( :-)

2 FirLy FirLy | 6. listopadu 2015 v 23:40 | Reagovat

[1]: Morbídne témy mám rada (aj keď už len to znie morbídne). Ale pekne vystihnuté. Mám rada silné príbehy a v tých sa väčšinou umiera, keďže smrť sama osebe je silná udalosť pre dej. Bohužiaľ, aj človek veľa číta a pozerá, tak si k tým postavám vytvára skutočné vzťahy. A potom ho to niekedy doslova psychicky ničí. Len keď si zoberiem koľko smrtí som tak už musela rozdýchať, tak už len to ma deprimuje.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama