"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

17. Stratené myšlienky v hluku hromov II.

26. října 2015 v 11:51 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Lennox Castle, Škótsko, 20. júla 1999

Jemná látka prikrývky zahaľovala spodok jeho bedier. Na nahej hrudi mu odpočívalo malé čierne mačiatko, ktoré spokojne priadlo pri dotykoch jeho dlhých prstov a vo vzduchu bolo ešte stále cítiť horúčavu aktu zahaleného nocou. Jediné, čo osvetľovalo temnú hradnú izbu, bolo niekoľko vysokých sviečok a občasný záblesk, ktorý spôsobila neutíchajúca búrka za oknami.

"Mám pocit, že máš tie mačky radšej ako ľudí," ozvalo sa bokom od neho.

Otvoril tmavomodré oči a uprel ich na mladú ženu, ktorá sedela nahá pri stolíku so zrkadlom. Dlhé blonďavé vlasy jej učesané splývali po chrbte a bledozelené oči upierala na mačiatko na jeho hrudi.

"To preto, že tie mačky mám radšej ako ľudí," usmial sa, čím odhalil hlbokú jamku v jeho ľavom líci. Tak hlbokú, že ju tam mal dokonca aj vtedy, keď sa neusmieval. Vedel, ako pôsobí na ženy a vedel, ako pôsobí na ňu.

"Kole Rosier, neľútostný smrťožrút zachraňujúci mačiatka..." opätovala mu provokatívne úsmev a postavila sa. Jej zvodná chôdza bola skutočne neodolateľná, hlavne vo chvíľach, keď k nemu kráčala nahá.

"Každý máme svoje slabosti," odpovedal s úškrnom. "Tak aké skrýva Blake Rookwoodová?"


Jeho oči skúmali každý jej pohyb, každý jej krok. Vybral si dobre. Mladá dcéra Rookwooda mu padla do oka hneď, ako ju uvidel. Sama mu pripomínala mačku. Každá žena bola tak trochu mačka... záležalo len na tom, aká. Ona bola z tých, ktoré mal rád.

Už to prediskutovali, včera, deň po stretnutí. Augustus súhlasil so spojeným ich rodín a keďže nebolo na čo čakať, vzali sa už dnes. A plánovali takto spojiť aj ďalšie rodiny. Posilní to vzťahy medzi smrťožrútmi. Mladých bolo dosť, väčšinou zostali okrem žien práve tí.

"Nemôžem ti predsa prezradiť svoje slabosti," podišla k nemu a vliezla za ním do postele. Najskôr tenkými prstami prešla po chrbte mačiatka, potom pokračovala po jeho hrudi až k jeho tvári. "No ak to musíš vedieť - jednou z nich si ty," zašepkala mu do ucha.

Mal chuť prevrátiť ju na chrbát a vrhnúť sa na ňu, no ovládol sa aspoň na tú chvíľu, keď spiace mačiatko opatrne zložil zo svojej hrude na zem. Ospalo sa premiestnilo k neďalekému kreslu, kde sa nachádzal jej brat. Našiel ich včera, keď sa prechádzal okolo areálu hradu. Neďaleko od nich ležali ďalšie dve, ktoré už zomreli od hladu. Vzal si ich do svojej izby, aby mu robili spoločnosť. Vždy vyhľadával radšej spoločnosť mačiek než ľudí. Mal tie zvieratá rád. Čo o ľuďoch povedať nemohol.

Pri pohľade na ne mu odrazu napadla maska, ktorú pri stretnutí videl. Maska Freyi. Tvár ženy, ktorú prekrývali ornamenty spájajúce sa do tváre mačky. Poznal tú severskú bohyňu a chcel poznať aj tú, ktorá sa nachádzala pod jej maskou. Tú, ktorá nosila jej meno. Nevidel jej tvár, a napriek tomu ho fascinovala. Pohybmi, vyžarovaním. Tým, ako tam ticho stála a napriek tomu si ju zapamätal viac než kohokoľvek iného, kto mu povedal tisícky slov.

Bol rád, že je tu. A bol rád, že sa pripojil aj jej brat, Freyr. Videl, ako to okamžite posilnilo morálku smrťožrútov. Mať podporu severu, ktorý vyslal dve také silné postavy, znamenalo veľa. Rovnako tak zmŕtvychvstanie Bellatrix. Videl odhodlanie v očiach žien aj ich detí - videl v nich vďaku za to, že sa o nich postarali, dali im miesto, kde môžu bývať a cítiť sa v bezpečí, keď žiadne nemali. Dali im prísľub do budúcnosti, ktorá im bola vzatá, a za tieto dva dni videl ako do svojho výcviku dávali všetko.

Toto nebude žiadny posledný výkrik smrťožrútov, ako si predtým niektorí mysleli. Bude to oveľa viac.

Zovrel jej rukami pás a prevalil ju na chrbát pod neho. Mohol si užívať pocit moci. Nad smrťožrútmi, pre ktorých bol teraz autoritou aj nad nevedomými čarodejníkmi, ktorí ešte stále nevedeli, čo ich čaká. No ešte predtým si ho mohol vychutnať pri mladej žene, ktorá je jeho, bude jeho a jeho aj zostane, aj napriek tomu, že on nebude vždy jej.

Stratil sa v jej hlbinách rovnako, ako sa tej noci všetky myšlienky a činy strácali v hluku búrky.

*****

Eilean Donan Castle, Škótsko, 20. júla 1999

Tajomná polnoc tej noci práve otvárala svoje brány, keď tmavá postava sedela v úplnej temnote vo svojej izbe. Čierne strapaté vlasy vyzerali ako zastavené v divom tanci a chladné modré oči sa upierali na obrázok v jej rukách.

Oslepujúci záblesk odhalil už po niekoľkýkrát tú noc, na čo Lestrangeová tak uprene hľadí. Z fotky sa na ňu usmievala Nymphadora s jej vlkolačím manželom, ktorý v rukách držal ich syna. A za ňou stála jej sestra, Nymphadorina matka, Andromeda.

Zovrela fotku pevnejšie, prepaľujúc očami ich úsmevy. Dvaja z nich už boli mŕtvy, to malé šteňa, jej neter, zabila ona sama. O vlkolaka sa postaral Rookwood. No dvaja ľudia z tej fotky, dvaja, ktorí robili hanbu vznešenej rodine Blackových, ešte stále žili.

Ďalší záblesk už odhalil len jej zovretú päsť, v ktorej sa skrývala pokrčená fotka.

Bolo načase to dokončiť. Bolo načase, aby Andromedina odnož zmizla zo sveta. Jej zradcovská sestra spolu s tým malým pankhartom už mali byť dávno mŕtvi.

A ona sa postará o to, aby sa tak čo najskôr stalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú z týchto postáv máte najradšej?

Desiré
Freyr
Ester
Thorbjörn
Darragh
Deirdre

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama