"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

17. Stratené myšlienky v hluku hromov I.

26. října 2015 v 11:50 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Malfoy Manor, Anglicko, 20. júla 1999

Sedel v potemnenej obývačke, na kolenách mal položenú knihu, ktorú nečítal a pred sebou pohár s whisky, ktorého sa ani nedotkol. Oproti nemu sedela schúlená Freya, vlasy ešte stále vlhké z dažďa, ponorená do knihy o mágii v starovekom Egypte, ktorú vyhrabala z ich obrovskej knižnice. Na rozdiel od nej ešte stále nedokázal prestať premýšľať nad príbehom jej brata, ktorý mu pred hodinou vyrozprávala.

Freyr sa spolu s ich vlčími bratmi pred chvíľou vrátil a on sa mu nedokázal pozrieť do očí, napriek tomu, že chcel. Chcel sa uistiť, že teraz, keď už pozná niečo aj z jeho príbehu, tak to v nich nájde. Nespravil to. Hneď ako traja vlci prekročili prah ich domu, vzdialil sa. Stačil mu jediný pohľad na ich premočené telá a zvyšky krvi zachytenej v srsti okolo ich tlám, ktorú dážď nedokázal zmyť, a odrazu sa na to necítil. Bolo to prvýkrát, čo mal možnosť vidieť Freyra v podobe animága - obrovského čierneho vlka s bielym pásom cez oko. Nahnalo mu to nepríjemné zimomriavky, ktoré boli o to väčšie, že teraz poznal príbeh jeho života plného bojov a zabíjania, a nechcel tomu vlkovi čeliť s pocitom rešpektu a strachu, ktoré cítil. Nechal Freyu zvítať sa s nimi a on sám odišiel do obývačky predtým, než sa vôbec jej brat stihol premeniť do svojej ľudskej podoby.

Pred očami mal ešte stále obraz otvorenej vstupnej brány, cez ktorú ticho vošli traja mohutní vlci s búrkou za chrbtom a lovom na tlamách. Snažil sa to v hlave dobehnúť - tie udalosti, ktoré ho zaviedli až do diania, keď v ich Sídle prebývajú štyri bytosti severu - ani jedna nie je úplne zvieraťom, ani jedna úplne človekom. Mal pocit, že sa to celé stalo strašne rýchlo... jednej noci prišla Freya a odrazu začalo prichádzať všetko ostatné. Pamätal si, akým zvieracím dojmom naňho vtedy pôsobila... a až teraz si uvedomil, ako veľmi do úzadia zatlačili jej zvieraciu stránku jej bratia. Oproti nim pôsobila najviac ľudsky.



Pozrel na jej štíhle telo skrčené do čitateľskej polohy práve vo chvíli, ako sa ozvalo zaklopanie na okno. Predtým, ako sa tým smerom pozrel, videl, ako si odfúkla z tváre pramienok vlasov a zaklapla knihu.

"Myslím, že to bude pre mňa," povedala potichu a vybrala sa k oknu. Bol pri nej, keď písala list Hermione a vedel, že ešte stále čaká na odpoveď. Dúfal aj za ňu, že práve prišla. Ak nie, znamenalo by to, že sa Grangerová rozhodla neodpísať jej... a to by bol zádrheľ v jej pláne dostať sa k nej čo najbližšie.

Otvorila okno a dnu vletela krásna plamienka premočená dažďom. Draco musel obdivovať jej odhodlanie prebiť sa cez to počasie ku svojej majiteľke... no od Freyinej sovy by nič iné nečakal. O nohu mala priviazaný list, čo bolo dobré znamenie. Snáď.

Freya najskôr pohladila sovu a zaklínadlom vysušila jej mokré pierka, až potom list odviazala.

"Vyzerá to, že Hermiona použila zaklínadlo odpudzujúce dážď. Niekedy nie je zlé písať si s inteligentným človekom - aspoň myslí dopredu," prehodila do priestoru, než sa pustila do čítania nerozmazaných písmeniek.

Draco prevrátil očami, no poznámku si odpustil. Chvíľu vládlo ticho, počas ktorého sledoval, ako sa na Freyinej tvári tvorí malý poloúsmev - ten, ktorý nemal rád. Ten, pri ktorom jej malá jazvička nevytvorila falošnú jamku, ale vykrútila jej ľavý kútik do posmešného úškrnu, ktorý nepôsobil ani trochu bezpečne.

"Mohol by si, prosím ťa, zavolať Freyra, nech sa k nám pripojí? Ja zatiaľ odpíšem."

Chcel odseknúť, nech svojho brata zavolá sama. Nebol jej sluha a už vôbec nechcel ísť za Freyrom. No niečo v pohľade, ktorý mu venovala, keď sa vracala naspäť, ho prinútilo zostať ticho a spraviť to. Možno sa skutočne príliš sústredil na viditeľné zvieracie stránky jej bratov a zabudol, že sa nejaká ukrýva aj v nej.

Znovu prevrátil očami, aby sám sebe dokázal nejakým prejavom neochotu, a s ostrým nasatím vzduchu sa postavil.

"Ďakujem," povedala ticho, keď si znovu sadla, bez toho, aby naňho pozrela. Stále videl na jej tvári ten malý úsmev, tentoraz bol ale venovaný jemu.

"Máš za čo." Teraz sa už otrávenému vyprsknutiu neubránil. Nečakal na žiadnu ďalšiu reakciu, rovno vyšiel z obývačky a zamieril schodmi do Freyrovej izby.

Mal chuť poslať domáceho škriatka, aby vlka zavolal zaňho. No Freyr hneď v prvý deň odmietol akékoľvek priame obsluhovanie od škriatka - celý život sa o seba staral sám, nemal rád, keď to niekto týmto spôsobom robil zaňho. A okrem toho vedel, že ak by tam neprišiel osobne, Freyr alebo jeho sestra by mu odhryzli zo zadku - zrejme doslovne - za to, že je zbabelec, čo za seba posiela iných.

Zozbieral všetky zvyšky svojej chladnej ľahostajnosti a prekonal posledné schody. Prvé, čo ho privítalo, bol obrovský vlk ležiaci pred zatvorenými dverami ako nemý strážca. Lenivo zdvihol hlavu, no v očiach mal ostražitý pohľad, ktorý sústredil na Draca. Nevedel, čo má spraviť alebo povedať, aby ho pustil. Nevedel ani, nakoľko mu to stvorenie môže rozumieť.

Nakoniec však nemusel spraviť nič. Vlk sa postavil a ustúpil mu z cesty. Postavil sa vedľa dverí a čakal, kým prejde. Tak to spravil - napriek tomu, ako mu srdce udieralo do navonok pokojnej hrude. Bolo to vtipné, ako sa stále snažil oklamať vlkov vonkajším pokojom, ktorému uveria len ľudia.

Zaklopal a keď sa ozvalo chrapľavé "Môžeš vojsť, Malfoy!" tak s nádychom otvoril dvere a vošiel do vlčej nory.

V izbe ho privítal ďalší z vlkov, ležiaci na podlahe. Po Freyrovi nebolo ani stopy, no potom ho začul z vedľajšej miestnosti, v ktorej bola kúpeľňa.

"Čomu vďačím za návštevu samotného pána domu?" ozval sa znovu jeho hlas.

"Freya chce, aby si sa pripojil k nám dole."

"Takže ťa poslala sestra? Asi by ma nemalo prekvapovať, že sa na obzore objavil ďalší muž skákajúci podľa toho, ako zavelí."

Počul jeho zachrípnutý smiech a tak, ako už toľkokrát v prítomnosti jedného z nich, prehĺtal všetky prichádzajúce poznámky. Nestál o roztrhané hrdlo.

"Ale no tak Malfoy, nebuď srab. Ja viem, že ten tvoj arogantný jazyk vie na tieto veci správne odpovedať," tentoraz už hlas nevyšiel z vedľajšej miestnosti. Freyr sa z nej odrazu vynoril, dlhé mokré vlasy mu viseli okolo ostro rezaných čeľustí, pichľavo zelené oči ako obvykle vrezané do objektu jeho momentálneho záujmu a na tvári pobavený úsmev. Draco by mu zrejme tentoraz skutočne odpovedal... nebyť toho, že Freyr pred ním stál bez trička.

A pri tom pohľade mu takmer uniklo zalapanie po dychu. Freya mala pravdu. Telo jej brata bola jedna obrovská jazva.

Vypracovanú hruď a tvrdé brucho mu križovali bledé pásy, niektoré ploché, iné vyduté, povrchové aj hlboké, hrubé aj tenké, dlhé aj krátke. Prekrývali sa toľkými spôsobmi, že bolo ťažké určiť, kde jedna jazva končí a druhá začína. Niektoré rozdeľovali iba odtlačky po ostrých zuboch. To najhoršie ho však čakalo, keď sa Freyr, ktorý jeho reakcii nevenoval pozornosť, otočil chrbtom, ktorý bol rovnako zjazvený. Draco s hrôzou uvidel priehlbinu v zadnej časti jeho boku, ktorá mohla znamenať len jedno - niekto mu vytrhol kus mäsa.

Mladému Malfoyovi odrazu prišlo zle.

A Freyr to vycítil.

"Čo sa deje, Malfoy? Nie je ti dobre pri pohľade na telo, ktoré sa boju nevyhýba?" prehodil vlkolak posmešne, keď sa k nemu znovu otočil s tričkom v ruke.

Draco nič nepovedal. Na jazyku ho pálila poznámka, no nevenoval jej pozornosť. Cítil, že teraz by na Freyrovu otázku pre vlastné dobro naozaj odpovedať nemal. A pri obraze jaziev, ktorý mal stále pred očami, na to ani nemal chuť. Vedel, čo tým chcel Freyr povedať. Draco nebol niekto, kto by sa vrhal do boja - radšej sa staral o to, ako sa mu vyhnúť a zachrániť si vlastný zadok. Pohľad na telo mladého muža pred ním - a on stále zabúdal na to, že Freyr naozaj mladý je - len o dva roky staršieho od neho, ktorého telo si prešlo bojmi, o akých on sám nemal ani predstavu, v ňom vyvolalo rešpekt, ktorý tak nerád cítil. O to viac, že vlk pred ním ako obvykle cítil, že ho cíti.

Freyr zvážnel. Hľadeli si do očí a Draco v tých jeho mrazivo zelených prvýkrát nevidel očividný posmech. Videl v nich len pokojnú divokosť neskrotného zvieraťa, ktoré žije pod obalom ľudského tela niekde v pozadí inteligentnej mysle.

"Tvoj čas ešte príde," povedal nakoniec vlk mierne. "To, že ja mám jazvy na tele neznamená, že ty ich nemôžeš mať na duši. Každý máme tie svoje."

Plavovlasý muž si pomaly obliekol čierne tričko, prešiel okolo Draca bez toho, aby naňho znovu pozrel a vytratil sa z miestnosti. Dvaja vlci, ktorí ich doteraz mlčky pozorovali, ho ticho nasledovali.

Malfoy tam ešte nejakú chvíľu stál a premýšľal, či Freyr naozaj práve povedal to, čo povedal.

A dokonca bez toho, aby sa za jeho hlasom skrýval známy posmešný tón.

***

Lenivo krúžil zlatistou tekutinou na dne pohára. Vyzeralo to, akoby na tú činnosť sústredil celú svoju pozornosť, v skutočnosti tým však len zakrýval rozbehnutú myseľ.

"Môžeš mi ešte raz povedať, čo ťa vedie k presvedčeniu, že vložiť do prostredia Hermiony aj Freyra je dobrý nápad?" spýtal sa uštipačne a snažil sa ignorovať pobavený pohľad vlkolaka, ktorý sedel spolu s Freyou oproti nemu.

"Pretože obaja radi útočíme na zmysly, Malfoy. Tie ľudské nás veľmi vnímajú. Zatiaľ čo moja sestra bude nadväzovať priateľstvá so ženským osadenstvom a ohurovať to mužské, ja si to vezmem na starosti opačne," uškrnul sa naňho.

"Ak si dobre pamätám, pýtal som sa tvojej sestry," odvrkol podráždene skôr, než by to stihol zastaviť.

"Niekto nám začal ceriť zúbky... to som rád. Aj keď ku skutočným tesákom ťa ešte čaká dlhá cesta," zasmial sa na ňom Freyr a potom sa pohodlne oprel do svojho kresla, dávajúc priestor svojej sestre.

Medzi nimi ležal list od Hermiony, spolu s pozvánkou na zajtrajšiu oslavu Alicie. Odpoveď nakoniec nenapísala - sova by tam už doletieť nestihla a v takomto počasí ani nemohla. Hermiona jej napísala čas a miesto stretnutia, takže sa tam len premiestni a povie, že sova nemohla doletieť. To všetko by bolo v poriadku... keby mu zrazu neoznámia, že Freyr ide tiež.

"Sama si povedala, že Luna s Grangerovou prišli na to, že máš niečo s vlkolakmi. To im plánuješ priniesť jedného rovno pod nos? Ak to odhalili u teba, čo spravia uňho? Toho vlka je z neho cítiť, Freya, a nepríde mi, že by sa to nejako snažil zakryť. Pokiaľ tam na nich bude ceriť tie špicaté zuby, môžete celý svoj plán rovno pochovať," prekvapilo ho, aký je z toho podráždený. Aj to, že mu na tom tak záleží. Freya bola inteligentná, tak prečo tam chce priniesť niekoho takého podozrivého?

Rovnako ako doteraz, usilovne sa snažil ignorovať Freyra, ktorý sa opretý so zavretými očami potichu smial v kresle. Čo mu je sakra stále vtipné?

"A ty si zase sám povedal, Draco, že už vedia, že niečo s vlkolakmi mám - beztak to bola len otázka času, tie jazvy sú príliš nápadné. Hermiona má pocit, že pred ňou niečo skrývam a ak ten pocit bude mať aj naďalej, bude podozrievavá. Ak privediem svojho brata s tragickým príbehom o tom, ako počas dospievania, keď svoju vlčiu stánku nezvládal, nechtiac ublížil svojej sestre, tak ju to umlčí. Ukážem jej niekoho z mojej rodiny, teda časť zo svojho života a tá hmla okolo mňa a vlkolakov sa vyjasní. Ona vie, aká je situácia na severe, takýto príbeh nie je nič zvláštne," odvetila Freya mierne, akoby to vysvetľovala nechápavému dieťaťu. Zamračil sa, no skôr, ako mohol niečo povedať, pokračovala: "Rozprával si mi o tom, ako všetci milovali Lupina, napriek tomu, čím bol. Aj ona mi to povedala - že ma neodsudzuje, ani keby som bola vlkolakom, pretože im to nevadilo ani pri ňom. A nebude im preto vadiť ani Freyr. On vie sekať dobrotu, Draco, aj keď tomu neveríš."

Skutočne tomu neveril. A vlk, ktorý naňho z kresla provokatívne ceril zuby v úsmeve, ho o tom ani nijak nepresviedčal.

"Hlavne musíš pochopiť, že rovnako ako ja nie som Freya, keď som s nimi, ale Desiré, tak ani Freyr nebude Freyrom."

"Kým bude?"

"Demetrim."

"Takže z Efiek jednoducho prepnete na Déčka? Pre dobro nás všetkých dúfam, že to je také ľahké, ako to znie," odsekol stále otrávene.

"Freyr so ženami problém mať nebude, nikdy nemal. Ženy lákajú muži, ktorí v sebe majú nebezpečenstvo. A on si vie ukontrolovať, aby pri ňom nemali pocit, že je príliš veľké. To pri mužoch bude musieť zatlačiť do úzadia tú stránku dominantného samca, ktorá tak veľmi irituje teba," uškrnula sa naňho, čím sa pridala k svojmu bratovi.

Zazrel na nich na oboch. "Neirituje ma žiadna stránka dominantného samca."

"Neklam sám seba, Malfoy," ozval sa znovu vlk. Starý dobrý posmech v jeho očiach už opäť nechýbal. "Tvojmu mužskému egu vôbec nerobí dobre, že sa pri mne cíti slabšie a ohrozene."

"To je hlúposť," zavrčal.

"Nie je," odvrčal Freyr. Skutočne odvrčal.

To ho umlčalo natoľko, že z neho ďalšia poznámka vyjsť nedokázala, za čo toho idiota, ktorý ho štval stále viac, mohol len prepáliť pohľadom.

"Presne o tom hovorím," poukázal Freyr. "Si nudný, Malfoy. Čakal som, že tu nájdem aspoň trochu rovnocenného partnera. Aristokratický syn, ktorého život nakopal do zadku, takže jediné, čo mu zostalo, je arogantná drzosť a chladná ľahostajnosť... to znelo sľubne. A pozri sa na seba. Nedokážeš ma ani poslať do Helheimu bez toho, aby si sa nebál, že ti odhryznem krk."

Skôr, než by sa Draco stihol ozvať kam že ho to má sakra poslať, predbehla ho Freya.

"Pre Merlina, Freyr, daj mu pauzu. Začínate byť ako dve testosterónové decká. Dúfala som, že z toho ste už obaja vyrástli," pokrútila naoko sklamane hlavou, na perách však mala pobavený úsmev.

"Z toho muži nikdy nevyrastú, sestrička, mala by si sa s tým zmieriť. Ako starší brat mám predsa povinnosť zastrašiť nádejného nápadníka."

"Starší brat? To, že si vyšiel prvý, neznamená, že si starší," ohradila sa Freya, ignorujúc poznámku o nápadníkovi, za čo bol Draco rád.

"Pozor, sestra, začínaš sa pridávať do nášho testosterónového klubu. Problém u teba je, že ty sa na testosterón nebudeš môcť vyhovoriť."

Draco si proti svojej vôli pobavene odfrkol. Prvýkrát, odkedy ich poznal, ich videl ako normálnych ľudí - dokonca mladých ľudí, ktorí sa jednoducho súrodenecky doťahujú. Bolo to prirodzené a zvláštne zároveň...

Jeho pohľad mimovoľne padol na vlka, ktorý ležal vedľa Freyrovho kresla - akurát zazíval, ukazujúc tak celý chrup plný špicatých tesákov. Pozrel aj na druhého vlka, ktorý zase ležal vedľa kresla Freyi. Vtedy si znovu uvedomil, v akej spoločnosti sa nachádza. A už pochopil, prečo ich Hermiona podozrievať nemusí. Pretože pri nej nebudú severské dvojičky s vlčími bratmi po bokoch a smrťožrútskymi príbehmi, ktoré ich sprevádzajú. Budú brat a sestra, dvaja mladí ľudia s kúskom tragického príbehu, ktorý má - hlavne po vojne - každý z nich. Ak on dokázal zabudnúť len na chvíľu na to, kým sú, napriek tomu, že má pred sebou všetky potrebné dôkazy... tak Grangerovú a ostatných až do konca nemusí ani napadnúť, kým by byť mohli.

Keď na nich znovu pozrel, obaja mu pohľad skúmavo opätovali. Mal pocit, že presne vedia, na čo myslel. A možno to aj vedeli.

Premýšľal nad tým, ako to bude prebiehať... on ich tu v Sídle bude stretávať ako Freyu a Freyra, a keď tu nebudú, bude vedieť, že sú s nimi ako Desiré a Demetri. Napadlo mu, či každý dvojitý agent nie je v skutočnosti tak trochu schizofrenik. Ale nakoniec, nie že by na tom záležalo... každý je zrejme tak trochu schizofrenik.

Zhlboka sa nadýchol a nechal sa naplniť uvedomením, že zajtra sa obe dvojičky oficiálne ponoria do svojej dvojitej práce.

"Takže už to začína..." zamrmlal ticho.

"Nie, Malfoy, nezačína..." odpovedal Freyr.

"...už to dávno začalo," dopovedala Freya.

A on sa obával toho, ako to skončí.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú z týchto postáv máte najradšej?

Desiré
Freyr
Ester
Thorbjörn
Darragh
Deirdre

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama