"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

15. Stretnutie I.

20. května 2015 v 17:05 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Deň stretnutia, 18. júla 1999.

Draco pomaly kráčal nízkym kamenným mostom, ktorý spájal pevninu s hradom. Zdvíhajúci sa vietor k nim prinášal ťažké búrkové mračná a opieral sa im prudkou silou do chrbtov, akoby ich chcel popohnať na ceste k ich cieľu. Blonďavý mladý muž sa však nikam neponáhľal. Nebol si istý tým, či do toho cieľa vôbec dokráčať chce.
Jeho spoločnosť ho tiež nikam nehnala. Pred ním kráčali ženy ponorené do rozhovoru, ktorý spomaľoval ich chôdzu. Ester Dolohovová, Narcissa Blacková-Malfoyová a Bellatrix Lestrange. Tri ženy, ktoré sa samé ustanovili za vodkyne rozpadnutého smrťožrútskeho rádu. Štvrtá z vodkýň - Moira Averyová - na nich čakala už v sídle. Nikto sa neodvážil protirečiť týmto štyrom ženám - aj keď smrťožrúti vedeli len o troch - v ich vodcovstve. Sčasti preto, že nikto vhodnejší, kto by na seba túto zodpovednosť vzal ,sa nenašiel a sčasti preto, že všetky nosili priezviská, ktoré budili rešpekt a proti ktorým sa nikto nechcel postaviť.
Za ním kráčali dvojičky so svojimi vlčími bratmi. Len ťažko ovládal nutkanie neotáčať sa, aby sa uistil, že sa mu niekto z nich nechystá skočiť po nechránenom chrbte. Nemal podozrenie, že by to niekto z nich naozaj spravil, napriek tomu sa nepríjemnému pocitu nedokázal ubrániť.
Freya a Freyr kráčali pomaly a mlčky. Obaja boli ponorení do vlastných dojmov a ostražitého skúmania okolia. Na tvárach už mali svoje smrťožrútske masky, pretože si obaja zatiaľ chceli ponechať výhodu toho, že smrťožrúti nepoznajú ich tvár - a teda ak sa situácia vymkne spod kontroly, nebudú ju poznať ani aurori. Draco sa nemohol ubrániť tichému obdivu ich nehybných tvári. Smrožrúti ktorých poznal - aj on sám - mali masky, ktoré boli často stvorené len na to, aby naháňali hrôzu. Len pár medzi nimi bolo vo svojej hrôzostrašnosti aj krásnych.
Maska Freyi vyjadrovala jej povahu - bola desivá tým, ako pokojne, mierne a zároveň netýkavo chladne vyzerala. Mala ženské črty, ktoré prekrývali ornamenty spájajúce sa do tváre mačky. Povedala mu, že to je maska podľa bohyne, po ktorej nosí meno. Freyrova maska bola tvár čierneho vlka so striebornými ornamentmi, a dokonca mala aj vlčiu tlamu a uši. Bola to jediná smrťožrútska maska v tvare zvieraťa, akú kedy Draco videl. Nebol si istý tým, kedy ho vlčí muž desí viac - či s maskou alebo bez nej.


Vlci kráčali po vonkajších stranách bokov dvojičiek, dva kroky za nimi, uzatvárajúc tak postupujúcu spoločnosť.
Mladý Malfoy kráčal sám a pripadalo mu takmer komické, ako ho uzavreli. Pred sebou mal vodkyne smrťožrútov, ktoré nasledoval, za sebou severské dvojičky s ich vlčími bratmi, ktorých znepokojivá prítomnosť tlačila na jeho chrbát a poháňala ho ďalej v chôdzi a po stranách mal múr mostu, ktorý ho viedol priamo do sídla smrťožrútov. Možno to bola práve tá chvíľa, keď si uvedomil, že vtedy klamal sám seba. Keď si uvedomil, že ujsť sa nedá. Už nemá kam a jeho spoločníci ho ujsť nenechajú. Doľahla naňho ťarcha jeho rozhodnutia a on ju takmer privítal, pretože jeho myseľ sa konečne prestala zaoberať tým, či spravil dobre a ako sa z toho vyvlečie ak nie. Vybral si a ten výber ho k sebe stihol pripútať. Už mu neujde a už sa z neho nevyvlečie. Možno bol zbabelec, no uľavilo sa mu nad tým, že v tejto chvíli už na výber nemá a on nad tým už nemusí premýšľať, pretože všetko okolo neho istí a tlačí jeho kroky len tým jedným smerom.
Priamo do náruče smrťožrútskeho rádu.
.......
Zastali pred vchodom do hradu, ktorý sa nad nimi týčil. Odrazu vyzeral byť oveľa väčší a hrozivejší, než sa zdal predtým. Na kapucne plášťov im dopadli prvé dažďové kvapky a niekde v diaľke zahrmelo, zatiaľ čo všetci ôsmi čakali na to, kým budú môcť vstúpiť.
Nakoniec sa s rachotom zdvihli mreže, ktoré chránili drevený vchod a Ester k nemu pristúpila. Na chvíľu si vyhrnula rukáv a zdvihla ruku, akoby niečo ukazovala nehybnej bráne. Tá po chvíli otvorila jedno krídlo, aby mohli prejsť.
Po tom, ako vstúpili za múry hradu, ich krok sa zrýchlil. Ženy pred ním už nejaký čas mali byť prítomné v miestnosti, kde sa konalo stretnutie, preto sa žiadne zastávky na obhliadku hradu nekonali. Dvojičky a Draco preto svoje okolie skúmali v rýchlosti po ceste.
Prešli malým dvorom so stromami, ktorý sa nachádzal za bránou a schodmi vystúpili do rozľahlej miestnosti, ktorá nemohla byť podľa vybavenia a rozľahlého prázdneho priestoru ničím iným ako cvičiskom. Draco už bol oboznámený s tým, že do výcviku smrťožrútov bola zapojená väčšina žien a potomkov smrťožrútov, ktorí boli uväznení alebo zabití. Z veľkej časti na nikom inom osud smrťožrútskeho rádu nezostal. Teraz tu však nikto nebol, pretože všetci sa nachádzali vo veľkej sieni za cvičiskom.
Ich skupinka znovu zastala, keď sa dostali pred ďalšiu - tentoraz menšiu - drevenú bránu, ktorá do nej viedla.
Ester sa k nim otočila. "Všetci traja pôjdete s nami. My budeme pokračovať na pódium, vy zostanete stáť v prvom rade."
Prikývli a dali si na tváre kapucne, aby sa trochu uchránili od pozornosti, ktorej aj tak neuniknú. Aj keď hádal, že dvojičky kapucňami len zakrývajú farbu svojich vlasov.
Keď sa brána otvorila, pocítil v žalúdku príval nervozity. Išli poslední a teda tam už všetci zhromaždení smrťožrúti čakali. A vo chvíli, ako krídla brány narazili na svoj konečný bod, všetka pozornosť sa sústredila na nich.
Freya pohľadom lietala z jednej postavy na druhú, od jedného miesta k druhému. Draco sa o to pokúsil tiež, no keď uvidel zástup smrťožrútov odetých v čiernych plášťoch s kapucňami cez tváre a niekde vpredu zazrel aj niekoľko masiek, zovrelo mu hrudník a pohľad zabodol do chladnej kamennej zeme pod sebou. Zasiahol ho taký silný pocit deja-vu, až sa bál, že ho zo seba vyvráti von. Snáď sám doteraz naozaj tomu všetkému neveril, až pokým znovu zhromaždený smrťožrútsky rád - aspoň to, čo z neho zostalo - neuvidel na vlastné oči.
Sústredil sa radšej na svoje vlastné kroky, keď nasledoval ženy pred sebou. On sám bol od nejakej väčšej pozornosti uchránený, pretože tá sa vždy najskôr sústredila na tri vodkyne kráčajúce pred ním a okamžite potom rovno na severské dvojičky s vlkmi za ním. Počul ruch, keď ľudia, ktorí predtým ustúpili z cesty trom ženám, sa náhlili ustúpiť ešte viac, keď okolo nich prechádzali dvaja obrovskí vlci. Celú miestnosť pohltil tichý šum hlasov - ktorý bol vždy o poznanie hlasnejší, keď sa zrak prítomných dostal k dvojičkám so smrťožrútskymi maskami - a on so sebazaprením nabral odvahu sa znovu pozerať okolo seba. Nemohol dovoliť, aby sa nechal takto unášať pocitmi a zostával nevšímavý. Nemuselo sa mu to vyplatiť.
Miestnosť bola rozľahlá, kamenné steny osvetľovalo tlmené svetlo pochodní. Kráčali cez utvorený koridor medzi čiernymi postavami, ktorým spod plášťa často vytŕčali dlhé vlasy žien. Po ich bokoch väčšinou stáli ich deti - deti smrťožrútov. Videl však aj niekoľko mužov. Väčšine z nich nevidel do tváre a tých, ktorým áno, nespoznal. Čím viac sa predierali dopredu, tým častejšie sa mu však stávalo, že zazrel niekoho, kto mu bol z jeho minulosti známy.
V jednej chvíli, keď prechádzal zrakom davom už v predných radoch, prudko sa vrátil späť. Ich tváre boli v tieni, no keď zvedavo hľadeli zaňho na dvojičky, spoznal ich črty. Daemon a Kole Rosier, synovia Evana. Daemon bol od neho starší o desať rokov, Kole o šesť. Obaja ich rodičia boli mŕtvi, no ani tak neopustili Britániu a svoje smrťožrútske korene. A odvtedy kam pozrel, videl záplavu známych mien a tvárí. Kúsok od bratov Rosierových stál Theodore Nott, jeho slizolinský spolužiak so svojou mladšou sestrou Kelsie. Keď ju videl naposledy, bola ešte malé dievčatko. Teraz mohla mať šestnásť - osud smrťožrúta ju teda čakal prvýkrát. A Draco mal pocit, že sa v ňom ocitá až príliš nedobrovoľne. Na jej tvári videl nervozitu a strach a on nepochyboval o tom, že je tu len preto, lebo tu je jej starší brat. Ich otec bol vo väzení a Theodore ako bývalý mladý smrťožrút bol na úteku, do ktorého zatiahol aj svoju sestru, aby ich nerozdelili. Nemali kam inam ísť. Rovnako ako veľa popretŕhaných rodín smrťožrútov, prišli hľadať útočisko a cieľ sem.
Potom zahliadol prvú smrťožrútsku masku, z čoho pocítil nepríjemné bodnutie v žalúdku. Rýchlo ju spoznal. Bol to Amycus Carrow, ktorému sa po vojne podarilo ujsť - zatiaľ čo jeho sestra Alecto skončila v Azkabane. Vedľa neho stál v ďalšej smrťožrútskej maske Augustus Rookwood, ktorý tiež patril medzi šťastnejších utečencov. A Rookwoodovci tiež zostali ako jediná smrťožrútska rodina nerozdelení - po jeho boku stála manželka Adolpha s dcérou Blake, ktorá bola od Draca staršia o tri roky.
Keď zastali v prvom rade, kde sa im uvoľnilo miesto, ocitol sa vedľa Mikaela a Layne Averyových. Boli to deti Moiry a Edwarda. Mikael bol od neho o rok starší, Layne zase o rok mladšia. Ich otec bol rovnako ako ten jeho a plno ďalších zavretý v Azkabane. A ich matka sa stala zástupkyňou jednej zo štyroch vodcovských rodín. Spolu so súrodencami Averyovými sa ocitol v rovnakej situácii. Keď sa postavil vedľa Mikaela, kývli si na pozdrav hlavami.
Zatiaľ čo Mikael so sestrou stáli po jeho pravom boku, Freya a Freyr sa postavili po jeho ľavom. Vlci vystúpili dopredu z radu a zastavili tesne pod pódiom pred dvojičkami, kde sa pokojne posadili, akoby sa ich nič z toho netýkalo. Väčšina prítomných svoje pohľady mierila stále práve na nich a svoju pozornosť obrátili k vyvýšenému pódiu, až keď po schodoch vystúpili tri ženy. Draco si všimol, že sú tam vedľa seba štyri vyrezávané kreslá patriace zrejme k vybaveniu hradu, ktoré mu pripomínali malé tróny. Moira Averyová sedela v jednom z nich, úplne vľavo. Narcissa, potom ako jej kývla hlavou, sa posadila úplne vpravo a vedľa nej zasadla Bellatrix v tele Deirdre. Mladý Malfoy začul šepkanie na jej adresu - smrťožrúti doteraz poznali len tri vodkyne, nevedeli, kto je štvrtá a zrejme sa im nepozdávalo, že je to niekto neznámy.
Ester jediná zostala stáť. Pohľadom bledozelených očí pomaly prešla po dave. Draco takmer videl, ako sa okolo nej zbiera jej aura zvláštneho podmanivého rešpektu. A počul, ako dav utíchol.
Podišla o krok dopredu a napriahla ruky, akoby ich všetkých chcela objať. Keď prehovorila, jej hlas sa ozýval chladnou kamennou miestnosťou aj bez toho, aby ho mala magicky zosilnený.
"Moji drahí priatelia," začala, "nedokážem opísať, akou radosťou ma napĺňa tento pohľad. Pohľad na to, ako tu stojíme znovu pokope. Po tom všetkom, čím sme si prešli, po tom, koľko členov rodín sme oplakali, koľkých sme videli odvádzaných na doživotie do Azkabanu, aký čas sme strávili utekaním z jedného miesta na druhé, skrývaním sa, hladovaním a prežívaním, ktoré sa často rovnako len prežívaniu prízemného zvieraťa, sa nám podarilo dokázať, že nás nedostanú a nezlomia, a že sa dokážeme znovu spojiť."
Draco si uvedomoval, ako všetci okolo neho postupne prepadajú jej melodickému hlasu a nechávajú sa strhávať náladou davu. Už teraz videl, ako niekoľkí ochotne prikyvujú a ako sa chladným ženám v očiach objavujú slzy. A Ester to videla tiež. A tiež to využila.
"Vidím slzy v očiach žien, ktorým zabili manželov. Vidím ich aj v očiach tých, ktoré musia každý deň premýšľať nad tým, ako je ich manželovi v Azkabane, ako dlho tam ešte vydrží. A či vás jeho oči vôbec spoznajú, ak vás niekedy zazrú potom, ako sa dostanú zo šialenstva spomienok vyvolaných dementormi. Vidím tvrdé výrazy synov, ktorí nasledovali osud svojho rodu a potom prežili celý rok na úteku, v boji v ktorom sa snažili nestratiť vlastný život -a niekoľko z nich tiež život svojich drahých sestier - ešte predtým, než by ich chytili aurori. Vidím tváre dcér zničené únavou, tváre, ktoré dávno nevideli honosné sídla, v ktorých prežili život, ani pohodlné šaty, ale ich telo plné modrín má doteraz na pamäti tvrdú zem, na ktorej spávali a dni plné hladu, ktoré okúsili. Vidím vás všetkých, poznám útrapy každého z vás, cítim ich s vami a o to viac som vďačná za to, že sa nám konečne podarilo zísť sa tu a spojiť všetky osudy plné utrpenia do jedného spoločného, ktorý toto utrpenie ukončí."
Odmlčala sa a podišla ešte kúsok dopredu. "Týmto vás, moji drahí, vítam na prvom oficiálnom stretnutí znovuobnoveného smrťožrútskeho rádu, s ktorým budeme všetci kráčať v ústrety jasnejšej budúcnosti, kde naše rodiny budú opäť vážené natoľko, ako vážené byť majú a hlavne - budú znovu pokope."
Sieňou sa ozval potlesk a Draco sa pridal. Slová Ester boli lákavé, upokojovali aj jeho samého, presviedčali ho, že si naozaj vybral správne. Zároveň si však bytostne uvedomoval to, že presne tak pôsobiť majú a cítil sa, akoby ho jeho pocity zrádzali, keď sa dobrovoľne vydali cestou, ktorou vedel, že Ester chce, aby šli. Musel priznať, že mu to však neprekáža priveľmi. Bol tu, pridal sa k smrťožrútom, zviazal svoj osud s tým ich - znovu. Tak prečo tú čiernovlasú ženu nenechať, aby ho presvedčila o tom, že presne tak to má byť?
"Dnes tu zaznie a preberie sa viacero vecí, strávime tu spolu celú noc, a preto sa budú konať dve prestávky. Počas nich môžete ísť späť do miestnosti, ktorá slúži ako cvičisko a v ktorej dnes nájdete stoly plné občerstvenia." Miestnosť potešene zahučala. Veľa z prítomných smrťožrútov nevidelo stoly plné jedla už dlhý čas, preto viac než ocenili, že si vodkyne dali záležať na tom, aby im ich aspoň v túto noc dopriali. "Veci sa preberú postupne, niektorí z vás sú o niektorých už informovaní, iní nie, preto majte strpenie, ak budete počuť niečo, čo vám je známe. Hlavne obyvateľov hradu teraz prosím o strpenie, pretože práve o ňom sa bude viesť reč."
Ester ustúpila dozadu a sadla si na prázdne miesto medzi Bellatrix a Moirou. Tá sa postavila.
Moira Averyová vyzerala ako prísna žena, no zároveň mala v tvrdej tvári niečo sympatické, s čím sa Draco u smrťožrútov často nestretával. Jej polodlhé gaštanové vlasy mali ryšavkastý nádych, pokožku mala bledú a oči chladne modré, no možno to boli práve takmer veselé vrásky okolo nich alebo úzke ústa, ktoré mali tvar akoby sa chystali usmiať, aj keď ich mala vážne stiahnuté, čo tlmilo jej celkovo prísny výraz. Dávno sa presvedčil, že človek si svoju tvár nevyberá, no ona si napriek tomu vyberá jeho a niekedy ochotne odráža jeho vnútro. Ako často sa dal človek odhadnúť len z jedného pohľadu na tvár? Veľmi často. A on si bol istý, že v tej prísnej žene z váženej smrťožrútskej rodiny sa skrýva niečo, čo môže zahriať. Bol si však istý aj tým, že zahriať to môže len jej priateľov a blízkych a voči ostaným dokáže byť rovnako chladná ako hocijaký iný smrťožrút.
Zastala tam, kde pred chvíľou stála Ester a venovala davu jemný úsmev, ktorý vyzeral skutočne úprimne. Draco si uvedomil, že štyri vodkyne reprezentujú všetko - ak niekto nemal chuť obrátiť sa a na jednu, mohol sa obrátiť na druhú. Moira bola tá prísne sympatická, Ester podmanivo rozumná, Narcissa reprezentovala chladnú aristokraciu starých rodov a Bellatrix bola krutý, napoly šialený smrťožrút. A väčšina týchto typov ľudí sa nachádzala aj v dave. Spoločnou silou ich teda oslovia všetkých.
"Priatelia," prehovorila jemným hlasom, "s väčšinou z vás som tu na hrade strávila už nejaký čas. No dovoľte, aby som s ním bližšie oboznámila aj tých, ktorí dorazili len nedávno alebo dokonca dnes. A nakoniec sa niečo nové dozviete aj vy."
Na chvíľu sa odmlčala len preto, aby spravila pár malých krokov po pódiu, potom sa opäť zamerala na dav pred sebou a začala: "Určite sa nájde niekto, kto pochybuje o tom, že sme tu v bezpečí. Predsa len je obrovské riziko stretnúť sa v takomto množstve na jednom mieste, nebodaj na ňom ešte aj prebývať. Čo ak nás odhalia, čo ak na nás prídu? Mali by nás všetkých ako na podnose a pravdepodobne by to bolo historicky najväčšie zatknutie smrťožrútov, aké naše dejiny okúsili. Môžem vás však ubezpečiť, že sme v tomto hrade v najväčšom bezpečí, v akom hocikto z nás len teraz môže byť. Eilean Donan Castle, v ktorom sa nachádzame, kedysi patril muklom, no čarodejníci ho prebrali. Plánovali tu postaviť čarodejnícku školu pre škótskych študentov, no od tohozišlo. Potom to mala byť škôlka pre mladých čarodejníkov, neskôr zase súkromná škola. Nič z toho sa nepodarilo uskutočniť a hrad pomaly upadal do zabudnutia. V tomto čase už si naň ťažko nejaký čarodejník spomenie a ak áno, tak to zostane len pri tej spomienke. Preto sme sa rozhodli prebrať ho, čomu môžeme poďakovať jednému z našich radov, ktorý pracuje pre ministerstvo - v skutočnosti samozrejme pracuje pre nás. Stretnutia sa zúčastniť nemohol, práve kvôli práci na ministerstve - nechceme, aby vzbudil podozrenie. Pokiaľ by sa niekedy náhodou stalo, že by hrozilo, že sa o hrad začnú zase zaujímať, tak sa o to postará. A ja vás ubezpečujem, že mu v tejto záležitosti môžeme dôverovať. To nás chráni pred tým, aby si na hrad spomenul niekto z ministerstva. Ak si naň aj spomenú, našu ochranu neprelomia. Rodiny s keltskými predkami prispeli k ochrane hradu mocnými zaklínadlami a naši priatelia zo severu ...," rukou ukázala na dvojičky, "...okolo hradu umiestnili zaklínadlá a mocnú runovú mágiu, ktorú nikto z nás - a teda ani z ministerstva - nepozná, a preto ju neprelomí. Ubezpečujem vás preto, že tento hrad je pre nás momentálne najbezpečnejšie miesto v celej krajine. A teraz, keď som - dúfam - zahnala tieto vaše obavy, je čas na to, aby sme prebrali svoj ďalší pobyt, pretože Hrad Donan nie je hrad rozlohouveľký a my sa doň všetci nezmestíme tak, aby sme mohli nažívať v pokoji a pohodlí."
Mávla prútikom a vedľa nej sa objavil obraz ďalšieho hradu.
"Hrad Lennox. Majetok rodiny Rosierovcov," jej pohľad sa zameral na Daemona a Kola Rosiera, ktorí stáli krížom za Dracom. "Bratia Rosieroví ho ochotne ponúkli pre naše záujmy." Sieňou sa rozľahlo pochvalné prikyvovanie. "Donedávna ho obiehali aurori, preto sme z neho nemohli spraviť svoje sídlo. Po príchode našich severských priateľov sa však aj tento hrad podarilo zamaskovať a ochrániť kúzlami tak, aby sme si boli istí, že sa cez ne nedostanú. Nasledujúce dni tam niekoľkí z nás usilovne pracovali na tom, aby hrad prispôsobili pre pobyt väčšiny z vás. Z vonku vyzerá neobývane a rozpadnuto a aurori už uverili tomu, že to je len chátrajúci majetok smrťožrútov, ku ktorému sa nedostanú kvôli ochrane rodinných kúziel, ktoré nepoznajú. Čoskoro teda zabudnú aj na tento hrad. Vnútri je však všetko prerobené a zariadené, takže tam budete mať pohodlie. Svoje pridelené izby si potom môžete zveľaďovať podľa seba. Rovnako ako tu je tam cvičisko - dokonca oveľa väčšie. Vašimi hlavnými učiteľmi budú samotní vlastníci hradu - Daemon a Kole. Veľa z vás už ich z výcviku pozná a vie, že sú to skúsení bojovníci. Spolu s nimi sa tam premiestnite všetci, na tomto hrade zostanú len vodcovské rodiny. Tento hrad sa vyprázdňuje aj preto, aby sme sem mohli prijímať nových prívržencov - a tých chceme mať pod naším priamym dohľadom. Vám všetkým už veríme a Lennox má práve toľko miesta, aby vás prijal. Bratia Daemon a Kole to budú mať pod dohľadom a rozdelia si vaše výcviky. A ja dúfam, že sa nikto neodváži spochybňovať ich autoritu," dodala o poznanie chladnejšie. Draco pochyboval, že by sa o to niekto pokúsil. Daemon a Kole boli vynikajúci bojovníci, budili rešpekt a okrem toho boli neoficiálne piatou vodcovskou rodinou. Nepriali si byť vodcami, napriek tomu ich tak každý bral. "A ak sa to náhodou stane - ak by niekomu z vás napadlo, že sú mladší než vy a nemajú právo byť nad vami - Augustus Rookwood, ktorý sa tam so svojou rodinou premiestňuje tiež, sa o to postará. Nehovoriac o tom, že sa to okamžite donesie aj k nám."
Moira zakončila vyhrážky tým, že sa tvrdým pohľadom rozhliadla po dave. "Verím však tomu, že nič také sa nestane," dodala už miernejšie, "premiestnenie do Hradu Lennox sa uskutoční po stretnutí. Každý, kto tam pôjde, dostane prenášadlo. Toľko k otázkam nášho pobytu - viem, že to zabralo trochu času, ale práve od toho momentálne závisí naša budúcnosť. Aby sme boli spolu, v bezpečí a pohodlí a nezabúdali na výcvik, ktorý určite využijeme."
Moira sa odmlčala, chvíľu stála na mieste, potom pomaly prikývla a venovala davu ďalší zo svojich úsmevov. Draco spolu s ostatnými pochopil, že v tejto záležitosti dohovorila. Sieňou sa znovu ozval zdvorilý potlesk. Videl však úľavu na tvárach smrťožrútov. Konečne mali mať nejaký domov, nejaké zázemie. Konečne ich nečakal len nekonečný strach o vlastný život počas úteku a skrývania sa. On svoj domov mal, no prekvapilo ho, že cíti úľavu aj za nich. Pozrel na mladú Kelsie Nottovú, ktorá sa usmievala pri predstave, že bude mať svoju izbu, jedlo, že bude so svojím bratom a budú mať spoločnosť. Že už nemusí utekať. A pri tom pohľade sa za svoju úľavu necítil ani trochu previnilo.
"A teraz, moji drahí, si môžete od našich hlasov chvíľu oddýchnuť. Veľa z vás dorazilo až dnes, a tí čo tu prebývame, sme ešte nevečerali, pretože sa chystalo stretnutie. Preto nasleduje prestávka na jedlo. Pokojne sa odoberte do výcvikovej miestnosti, kde na vás čakajú stoly s občerstvením a oddýchnite si predtým, ako sa pustíme do ďalších rečí. Potom už bude nasledovať len jedna prestávka pred premiestnením na hrad Lennox. Prajem vám dobrú chuť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Zaujal vás viac Draco alebo Hermiona?

Draco
Hermiona
Zaujali ma obaja

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama