"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

14. Mysle sa do seba ponárajú a duše sa z lesa vynárajú II.

26. dubna 2015 v 14:17 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Keď sa pohľady Freyra a vlkov upreli od neho späť na ich sestru, trasľavo sa nadýchol. Ruky po bokoch schoval do hlbokých vreciek plášťa, kde ich zovrel v päsť.

Upokoj sa, prikázal sám sebe naštvane. Možno tak vyzerajú, ale nezožerú ťa. Aspoň nie dnes, teda sa ich nemáš prečo báť. Tak sa upokoj.

Prepočul slová zvítania sa Freyi s bratmi, pretože sa príliš sústredil na to, aby si svoj pokoj zachoval aspoň navonok. Neušlo mu však, že jeden z vlkov už nestál pri boku Freyra, ale presunul sa k tomu jej.

"Draco Malfoy, môj partner pri mojej úlohe," predstavila ho Freya a on zaťal čeľusť, keď sa naňho plne sústredili pohľady všetkých vlkov, čo sa tam nachádzali. "Draco, toto je môj brat-dvojča Freyr," ukázala na muža s posmešným pohľadom, ktorý mu už bol známy.

"Teší ma," prehovorili obaja naraz, načo sa Freyrov úsmev prehĺbil a Dracovo zaťatie čeľuste spevnilo.

"A toto sú moji poloviční bratia - Hati," rukou ukázala na vlka po jej boku, "a Sköll," tentoraz ruka mierila na vlka po boku Freyra.

Draco nepovedal nič, pretože samozrejme nič nepovedali ani vlci. Len naňho hľadeli svojimi jantárovými očami a on sa cítil zmätene. Freya mu však povedala, že mu jej bratov vysvetlí, keď ich uvidí, tak nakoniec nabral odvahu na otázku. "Poloviční bratia?"

Prikývla, otázku čakala. "Otca máme spoločného - Fenrira , matku nie."

To síce vysvetľovalo polovičných bratov, napriek tomu sa pri pohľade na ich vlčie podoby necítil byť o moc múdrejší. Freyr, ktorý akoby vedel na čo myslí - a snáď aj vedel - prehovoril.


"Hati a Sköll boli splodení aj počatí pri splne, keď náš otec a ich matka boli obaja v podobe vlkov. Narodili sa teda ako vlci a nikdy sa nemenia do ľudskej podoby. Napriek tomu ich myseľ je takmer rovnako inteligentná ako ľudská, len sa riadi jednoduchším rozmýšľaním." Zatiaľ čo rozprával, položil ruku na chrbát Skölla stojaceho vedľa neho, ktorý mu siahal takmer do výšky pása. Vlk zdvihol hlavu, chvíľu na Freyra hľadel, a potom sa opäť pokojne otočil na Draca.

"O tom som ešte nepočul," priznal Malfoy.

"Pretože u vás sa také prípady za celú históriu stali možno dva. Na severe je situácia s vlkolakmi iná," odpovedala Freya, ktorá pre zmenu položila ruku do hustej srsti na chrbte Hatiho. Keďže bola menšia ako jej brat, vlk jej bez problémov po pás siahal. Vyzeralo to naozaj desivo.

Ako tam tak ticho stáli, vlci hľadeli naňho a dvojičky zase na vlkov, začalo sa mu z pohľadu na nich vkrádať do mysle niečo, čo by rád zastavil v samotnom počiatku. No nemohol, pretože si uvedomil, že jeho podvedomie to už napadlo, keď Freya pred časom spomenula svoje dvojča, len to poznanie vtedy plne nezachytil.

Pozrel pozornejšie na severské dvojičky. Plavé copy oboch mal v náručí vietor a spokojne s nimi poletoval okolo ich hláv, zatiaľ čo ich jasné zelené oči sa upierali na mohutných vlčích bratov, ktorých mali obaja pri jednom z ich bokov.
Spomenul si na útržky príbehov, ktoré počul o severských smrťožrútoch, spomenul si, ako sa utešoval tým, že Freya je známa len tým jedným príbehom, potom sa s jej osobou už žiadne hrozivé činy nespájali, a o jej bratovi nepočul vôbec nič. A odrazu si uvedomil, že to nie je preto, že by žiadne iné činy nespáchali, že by práve oni dvaja žiadnu povesť na severe nemali. Bolo to preto, že boli známi pod iným menom. Pod spoločným menom.

Diabolské dvojičky.

A Draco odrazu vedel, komu toto meno náleží. Pozeral na nich, na severské, vlčie či diabolské dvojičky, na ich vlčích bratov, a vtedy si skutočne uvedomil, aký veľký symbol severskej sily pred sebou vidí. Vyslali sem Freyu, ktorá je známa svojím smrťožrútskym príbehom, Freyra, ktorý zároveň zastáva tých ich početných vlkolakov, a obaja spolu tvoria meno, ktoré má svoju desivú povesť.

Zatiaľ čo oni dvaja budú kráčať Britániou ako symbol severu, ktorý sa zapája do diania, po ich bokoch budú kráčať dvaja vlci ako strážci tejto sily.

Stál tam a hľadel na nich, cítil toľko znepokojenia, až z toho zostal pokojný. Vedel, že pre britských smrťožrútov, ktorí už nemali Temného pána, a teda žiadny symbol sily, ktorý by ich zjednotil, sa stanú symbolom sily oni, pretože ju budú cítiť rovnako ako Draco.

A vtedy prvýkrát prestal pochybovať o tom, že sa smrťožrútov naozaj zjednotiť znovu podarí.

***

Okolie potemnelo, na krajinu pomaly padala noc. Draco a jeho severská spoločnosť sedeli na tráve a čakali. Freya sa občas rozprávala s bratom, no väčšinou o veciach, ktorým nerozumel, alebo o ľuďoch, ktorých nepoznal. Postupne ich prestal vnímať.

Ich prítomnosť ho stále trochu vyvádzala z miery, no už sa upokojil. Pri Freyi a jej bratoch bolo najhoršie prekonať prvotný zastrašujúci dojem, potom už pokoj dokázal aspoň predstierať, aj keby ho necítil. Keď už zvládol toto zoznámenie, cítil sa o niečo istejšie. Rozdelil si dnešnú noc na tri časti - zoznámenie s Freyrom, stretnutie všetkých ostatných smrťožrútov, a potom samotné stretnutie. Prvú časť už mal za sebou a na ostatné sa cítil byť pripravený.

Ich matky však meškali. O tomto čase tu už mali byť, a vzhľadom na to, že stretnutie viedli hlavne ony - a teda hlavne Ester - očakával, že si na včasnom príchode dajú záležať. Freya ho už oboznámila s tým, že Ester tu rovnako ako plno ďalších smrťožrútov prebýva. Spolu s Narcissou však ešte niečo zariaďovali a so svojimi deťmi sa mali stretnúť tu, aby do sídla smrťožrútov išli spoločne. Musel premýšľať nad tým, čo ich zdržalo.

Keď ho už začínali prepadať obavy, vlci ležiaci pred nimi zdvihli hlavy s chvejúcimi sa nozdrami a pohľad upriamili k lesu. Freya a Freyr spravili to isté, pričom sa ihneď postavili a Draco nasledoval ich príklad.

Z lesa vyšla iba Ester, bez zaváhania zamierila k svojmu synovi a s úsmevom, ktorý na tvári môže mať len matka hľadiaca na svoje dieťa, pohladila Freyra po tvári.

"Matka," oslovil ju a Draco ho prvýkrát videl usmiať sa tak, že nenaháňal strach.

"Syn môj," vrátila mu oslovenie, dovolila svojmu úsmevu ešte chvíľu zotrvať na jej tvári, a potom sa otočila k Dracovi. Keď sa nadýchla a podišla k nemu, prepadlo ho zlé tušenie.

"Kde je matka?" spýtal sa bez tónu.

"Draco..." oslovila ho, keď pred ním zastala. "Je to zložitý príbeh a ja ti ho teraz nebudem vysveľovať, no rovnako ako tvoju matkuťa čaká prekvapenie. Narcissa je už na ceste... a spoločnosť jej robí jedna žena. A ty, rovnako ako ona, tú ženu poznáš."

Dvojičky stáli kúsok za nimi, no cítil, ako svoju pozornosť sústreďujú na ich rozhovor. Hľadel do zelených očí Ester, bledších než mali jej deti, a prial si, aby tie prekvapenia skončili.

"Žena, ktorú uvidíš, sa volá Deirdre Moran, a je to aurorka z ministerstva. V skutočnosti to však ona nie je. Telo je jej, duša patrí inej žene, tebe známej. Nepoviem ti akej, verím, že ju spoznáš, aj keď vyzerá inak. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, je to pravda. Viac sa dozvieš, teraz nie je čas. Boli tesne za mnou, chcela som ťa len pripraviť, pretože... to pre teba bude zrejme šok."

Hlava mu pracovala naplno, snažila sa prísť na to, čo to žena pred ním hovorí. Samozrejme, rozumel jej slovám, nebol si však istý, či rozumie aj významu. A či je ten význam vôbec možný.

Dvojičky, ktoré všetko ticho a so záujmom pozorovali, sa otočili opäť k smerom k tichým stromom. Ester a Draco sa tam automaticky zahľadeli tiež.

Napadlo ho, koľko ľudí a neľudí odtiaľ dnes ešte vyjde a koľko stretnutí bude ešte musieť zvládnuť.

Prvú uvidel matku, na tvári mala svoju vyrovnanú masku, no dokonca aj on sám pod ňou videl zbytky jej otraseného výrazu. Nemal čas sa nad tým pozastaviť, pretože jeho oči sa samé premiestnili na ženu, ktorá sa z temnoty vynorila tesne za ňou.

Jeho srdce vynechalo úder, keď ju takmer okamžite spoznal. Ani jeho mozog nebol dosť silný na to, aby to poprel - aj keď to bolo nemožné. Nevedel, či to je náhoda, no dokonca sa na seba podobala. A pohľad na to, ako kráča vedľa Narcissy, bola posledná bodka, ktorá ho o tom uistila.

Odrazu si bol istý tým, že duša sa vždy odrazí v tele človeka. Dokonca aj vtedy, keď jej to telo nepatrí. Bola o niečo drobnejšia, jej chôdza však bola presne tak ladne povýšenecká, ako si ju pamätal. Chrbát vystretý, hlava zdvihnutá. Vlasy, stále čierne ako noc, si už prisvojili jej strapatý účes. Oči už neboli hnedé ale studeno bledomodré a jej arogantný pohľad bol o to výraznejší. Viečka mala privreté, akoby boli príliš ťažké a jej tento svet a nikto v ňom nestál za to, aby sa namáhala ich viac otvoriť.

Cítil, ako mu srdce splašene bije, keď hľadel na jednu zo sestier, ktoré pred nimi zastali. V tej chvíli si takmer želal, aby mu biť prestalo.

Stála pred ním a sila jej osobnosti sa už teraz stihla hlboko vryť do tela, v ktorom prebývala. Nepremýšľal nad tým, ako sa to stalo, ako je to možné, v tej chvíli na to v jeho mysli nebolo miesto.

Všetko, na čo dokázal myslieť bolo to, že pred ním živá a skutočná naozaj stojí ona.

Bellatrix Lestrange.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú z pôvodných postáv v mojej poviedke máte najradšej?

Hermiona
Draco
Fred
George
Charlie
Harry
Ginny
Ron
Bill
Narcissa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama