"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

13. Šepkajúca temnota v ohnivej whiskey II.

1. dubna 2015 v 12:53 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
"Podľa tvojej reakcie a farby jeho brady usudzujem, že to bude niektorý Weasley?" spýtal sa potichu, napriek tomu, že ich stôl bol chránený kúzlom. Nevedel si však predstaviť, ktorý z bratov by mohol byť tak zarastený. Možno Charlie, toho nepoznal. Čo by tu však robil niekto z tých muklomilov?
"Nie. Je to zrejme Darragh. Videla som ho na večierku, keď za ním Charlie mieril. Tá brada sa nedá prehliadnuť," Freya hovorila tiež tlmene bez toho, že by si to uvedomovala. "Nič nepočujem. Poznajú teda pravidlá hostinca."
"Usudzujem, že už sa ti páčiť prestali?" neodpustil si posmevačný tón. Jej pohľad ho však rýchlo schladil.
"A ten druhý? Niekto známy?" zmenil radšej tému.
"Nie som si istá... neviem v tejto podobe dobre zachytiť jeho pach. Prehlušuje ho ten Darraghov, je príliš výrazný."
"Sú dosť blízko."
"Ja viem," odsekla. "Ale ruší ma..." Freyina veta odznela do prázdna, keď jej telo stuhlo. Dvaja muži, ktorí boli v hostinci ešte pred nimi, práve vychádzali von a cez dvere prenikol vietor, rozháňajúc vzduch v miestnosti.
"Je to Charlie," precedila pomedzi zuby. "Ako to bolo? Tu sa nikto z "dobrej" strany neukáže? Ešte stále si si taký istý, Draco?" jej tvár bola v tieni, svietili len jej mrazivé oči, ktoré naňho upierala spod kapucne.


"Nevidia ťa, ani ťa nepočujú," ohradil sa chladne. "Tak sa upokoj."
"Som pokojná," odvetila pokojne. "Len som podráždená. Tvoje uisťovania sú z nejakého dôvodu vždy mylné."
"Odkiaľ mám predvídať, že niekto z tej dokonalej famílie zamieri do najpochybnejšieho hostinca v Zašitej uličke? Dokonca v rovnakom čase ako my? Prepáč, že nemám jasnovidecké schopnosti, Freya," oplatil jej podráždený tón.
"Fajn," zasyčala potichu. "Potrebujem počuť ten rozhovor."
"Ticho seď a o nič sa nepokúšaj. Buď sa odhalíš alebo porušíš pravidlá." Bolo to prvýkrát, čo jej niečo prikázal. Možno si na ňu naozaj priveľmi zvykol.
Freya doňho zabodla mačacie oči plné vypočítavého pobavenia. "Alebo len poruším pravidlá, o čom sa nikto nemusí dozvedieť, a namiesto seba odhalím len to, čo nechcú odhaliť oni."
"Vieš, v čom je krása tohto hostinca?" naklonil sa bližšie k nej. "Nikto neodhaľuje nikoho, preto je taký obľúbený. Oni nechcú byť odhalení - alebo vypočutí, čo je tu to isté - a ty tiež nie. To, že za vlastnú bezpečnosť zaplatíš tým, že im nenarušíš tu ich, je cena, s ktorou sa musíš zmieriť. Tento hostinec je postavený na svojej povesti. Pokús sa narušiť kúzlo, ktorým sú chránení, a budú to vedieť všetci."
"Toto je moja úloha - počuť a vedieť veci, ktoré nechcú, aby sme vedeli. Prečo myslíš, že tu sú? Všetko, o čom sa rozprávajú, by som mala vedieť, keď som tak blízko."
Všetko svoje ovládanie sústredil na to, aby zabránil vlastnému úsmevu. Jediná nedokonalosť vo Freyinej kontrole a pokoji, ktorú mal doteraz možnosť poznať, bola jej zvedavosť, ktorá miestami hraničila až s chorobnou zvedavosťou. Akonáhle bola v podobnej situácii, kde sa rovno vedľa jej uší viedol rozhovor, ktorý počuť tak veľmi chcela a nemohla, narúšalo to jej ovládanie.
Nakoniec si aj ty len človek, Freya, usmial sa škodoradostne aspoň v duchu.
"Máš pravdu - presne preto tu sú. Aby neboli vypočutí. Preto sme tu aj my, a preto je tu každý. Zmier sa s tým," odvetil ľahostajne.
Uvedomil si, že jediný raz za celý čas, čo ju poznal, má navrch on. Jediný raz bol viac pokojný ako ona.
Dlho si však ten pocit nevychutnal, pretože Freya doňho zabodla taký studený pohľad, až ho zamrazilo. Aby bol k sebe úprimný, musel priznať, že keby aj nič iné, tak jej oči ho vždy porazia.
Oboch prešla chuť na rozhovor. Zostali opretí sedieť na svojich stoličkách, pretože nechceli riskovať to, že by pri odchode niektorý z mužov zazrel črty ich tváre a so sklonenými hlavami sa ponorili do svojich myšlienok.
Freya však mala uši stále nastražené nestarajúc sa o to, že je to zbytočné.
..................
Charlie v ruke zvieral pohár ďatelinového piva, zatiaľ čo očami ešte raz zbežne prebehol zahalené postavy, usadené v tichu svojich rozhovorov, ktoré nik iný nemohol počuť. Na nikom sa zrakom nepristavil pridlho, aby nevzbudil podozrenie. Nakoniec, aj tak z nich takmer nič nevidel. Sám by nemal dôvod sem nikdy vkročiť, ani by sa tu necítil bezpečne, veril však Darraghovým slovám. A ak bolo podľa neho toto miesto, kde sa môžu nerušene a bez obáv porozprávať, tak viac nemal prečo namietať.
"Nebuď taký napätý, Charlie. Nič nám tu nehrozí. Je to irónia, ale rokmi som sa naučil, že niekedy si v najväčšom bezpečí na tých najmenej dôveryhodných miestach," oslovil ho Darragh s úsmevom. "Okrem toho, Biely Drak znie ako niečo pre teba, nie?"
Charlie mu úsmev opätoval. "Pravda."
Darragh si upil z piva a pomaly ho položil na stôl. Jeho tvár zvážnela. "Ale aby sme zbytočne nezdržovali... chceš vedieť, čo sa deje u nás v Škótsku."
Weasley prikývol.
"Nevieme síce, čo sa deje, ale niečo určite," začal Darragh, "už to nie je len môj pocit. Rozprával som sa s kolegami a za minulý mesiac sa najskôr zvýšila aktivita smrťožrútov - vzrástli hlásenia o tom, že ich niekto videl alebo o ich možných pobytoch. A tým vzrástli myslím naozaj vzrástli. Najzvláštnejšie na tom je, že cez to množstvo hlásení sa ich nedarilo chytiť. Potom to postupne naberalo spätný chod - hlásenia klesali. A teraz sú najnižšie, aké doteraz boli. Za posledné týždne sme nedostali ani jedno jediné hlásenie o tom, že by niekto zahliadol hľadaného smrťožrúta. Akoby sa odrazu prepadli pod zem."
"Možno sa naozaj prepadli," zamrmlal Charlie zamyslene.
"Čo tým myslíš?"
"Čo ak sa presúvali? Mohli sa všetci premiestňovať na nejaké miesto, kde sú sústredení a chránení."
"To by mohlo dávať zmysel," kývol Darragh zamračene. "Neznamenalo by to však nič dobré. A ak je nejaké miesto ich pobytu, mali by sme ho zachytiť. Toľko mágie - a vieme, akú mágiu veľa z nich používa - musí zanechať stopu."
"Možno ju zachytíte, za pokus nič nedáš."
"Budeme to musieť skúsiť. Veľa iných možností nemáme."
Chvíľu obaja mlčali, zatiaľ čo premýšľali.
Nakoniec sa ozval Charlie. "Ako je na tom Deirdre?"
Svoju otázku takmer oľutoval, keď videl, ako sa Darraghova tvár zachmúrila.
"S rodinou sa nestretáva, ale zrejme sa má dobre. Problém je v tom, že to nie je Deirdre, kto sa má dobre."
"To sú na teba dosť určité prehlásenia, Darragh."
"Už sme sa o tom bavili. Teraz, mimo nemocnice, keď sa už ani nesnaží tváriť, že ju zaujímame - nie že by sa predtým nejako snažila - tak som si istý. Nie je to moja sestra."
"Nie je tvoja sestra aj pre niečo iné alebo len preto, že ju nezaujímate? Pretože následky po-"
"Charlie," prerušil ho muž prudko, "ja s tým pracujem. Myslíš, že by som sa pri vlastnej sestre nechal tak ľahko presvedčiť, že to nie je ona? Celý život takých ľudí vyhľadávame, ľudí, v ktorých tele žije niekto iný. Poznám to všetko naspamäť, tie slová ich rodín a príbuzných. A teraz ich opakujem ja pri mojej sestre. Nemôžem to ignorovať. Nie je to ona. Nie sú to následky, je to niečo iné. Niekto iný."
"Nečakaj odo mňa, že tvoju istotu pochopím, keď si mi nikdy úplne nevysvetlil ani tvoju prácu."
"Viem a mrzí ma to. Je to tajné. Zveril by som ti vlastný život, Charlie, ale prísaha ma nepustí."
"Nevyčítam ti to. No ja som sa s tým nikdy nestretol. Vlastne ani neviem, aká je teraz Deirdre. Nemôžem to posúdiť."
Darragh na jeho slová nič nepovedal, len si znovu odpil z piva.
"Je to niečo podobné, ako to s Agronou?" pokračoval Charlie.
"Zrejme. Vyzerá to tak, že naša rodina to priťahuje."
"Ani to, čo sa stalo s Agronou, si mi nikdy nevysvetlil."
"Nie, pretože na skutočné vysvetlenie by som ti musel vysvetliť aj náplň mojej práce, a to nemôžem."
"Stačilo by mi aspoň to, čo vedieť môžem. Nikdy sme sa k tomu úplne nedostali. Teraz máme čas a tiež miesto, kde nás nikto nevypočuje," pritvrdil Weasley. Naozaj ho to zaujímalo.
Darragh si povzdychol. "Ja viem. Tak dobre... Možno ti to nebude dávať úplne zmysel alebo ti bude niečo chýbať, ale to preto, že ti všetko povedať nemôžem," upozornil ho ešte raz.
Na jeden dúšok dopil zvyšok piva a utrel si penu, ktorá mu zostala na hustej brade. "Vieš, čo je Agrona, nie?"
"Polovičná banshee," prikývol Charlie. Pamätal si ju ešte pred vojnou. Mladá a jemná žena, vždy pôsobiaca tak krehko. Vtedy však ešte bez zvláštnych schopností. A bez toho pohľadu v očiach. "Neviem ale, ako sa ňou stala."
"Stala sa ňou nedobrovoľne," odvetil Darragh tvrdým tónom a oprel sa. "S mojím bratom Danielom sa vzali počas vojny - mesiac pred jej koncom. Ako veľa iných, nechceli čakať, keď nebolo na čo - mohli kedykoľvek zomrieť. Daniela týždeň nato zabili," po tejto vete sa na chvíľu odmlčal, dávajúc si dokopy myšlienky.
Charlie nehovoril nič, len čakal. Toto všetko už vedel a nechcel nejakým slovom rozryť priateľov smútok.
"Agronu to samozrejme zronilo," pokračoval ryšavý muž nakoniec. "Nikdy nebola tvrdá povaha, vždy bola priveľmi milá, priveľmi krehká. Keď oňho prišla, nedokázala ďalej fungovať. Trávil som s ňou veľa času, pretože sme to boli práve my dvaja, koho Danielova smrť najviac zasiahla. Práve v tom čase, tesne po konci vojny, sa stala udalosť, o ktorej nemôžem hovoriť. Rovnako tak ani prečo alebo ako sa to stalo, ale stalo sa to Agrone. Jej dušu, ktorá beztak nikdy neoplývala prílišnou psychickou silou, a teraz bola ešte aj oslabená stratou, premohla iná duša. Stará duša. Duša banshee."
Charlie prestal prstami prechádzať po pohári a zamračil sa. Samozrejme, nie že by mu nebolo už predtým divné, čo sa z Agrony minulý rok stalo, no čakal, že to bude mať nejaké prirodzenejšie vysvetlenie.... možno, že to mala v sebe a prejavilo sa to neskôr. Nakoniec, so žiadnou banshee sa nikdy nestretol, dokonca aj vo svete čarodejníkov boli viac povesťou než realitou. Toto vysvetlenie mu však takmer zježilo chlpy na ruke. Stalo sa niečo, vďaka čomu sa duša starej banshee dostala do tela mladej ženy? To znelo priveľmi... nebezpečne, neprirodzene. Presne tak, aby bol v pokušení nepripustiť si, že to je pravda. Darraghovi však veril a v takejto vážnej záležitosti mu veril o to viac.
Odrazu však na starého priateľa pozeral inak. Vo svete čarodejníkov existovali všelijaké náplne práce, nebezpečné, zvláštne, neuveriteľné aj tajné. Nikdy o jeho práci veľmi nevyzvedal, beztak mu kvôli prísahe nič povedať nemohol. Nevedel si preto predstaviť, s čím pracuje. Teraz ale dostal malú nápovedu a odrazu sa necítil bezpečne na svojej stoličke, keď vedel, že sa takéto veci dejú. A že sa nedejú až tak výnimočne, ak existovali ľudia, ktorí s tým pracovali.
"Zase nemôžem povedať ako, pretože to bolo náplňou práce, ale nakoniec sme ju dostali von. Agrone však po takej silnej a starej duši zostali následky na jej vlastnej. Niektoré duše votrelcov tie pôvodné nepotlačia, ale na určitej úrovni sa s nimi spoja, ak nedokážu klásť žiadny odpor. Preto Agrona už nikdy nebude tá Agrona, ktorá bola pred vojnou. Nie je banshee, no má niečo z jej schopností, a ani jej povaha už nie je plne jej. Viem to posúdiť ako niekto, kto ju poznal dobre už predtým, a kto ju pozná možno ešte lepšie potom - je nepríjemné priznať to, no stala sa určitým objektom, na ktorý dávam pozor a pritom skúmam, či sa to s ňou ešte nejako vyvinie. Samozrejme, nie je v mojej blízkosti preto, ale preto, že jej stará stránka je ešte stále občas zmätená a potrebuje podporu. A ja som jediný, kto pri nej z rodiny zostal. Už sa im ani nepokúšam vyvrátiť to, že je moja partnerka, aj keď nie je. Potom aspoň nemusím vysvetľovať, prečo je väčšinu času pri mne," zakončil Darragh a unavene si rukou prešiel po tvári. "Deirdre je na tom rovnako. Jej duša bola oslabená, zmätená, narušená... a niečo, niekto... to využil. Problém je, že príčinou tentoraz zrejme nie je to, čomu sa venujem ja vo svojej práci. Udalosť, ktorá to spôsobuje, sa neodohrala. Preto neviem, čo mám robiť. Avšak niekedy, keď na ňu pozerám, mám pocit, že by aj tak všetko bolo zbytočné. Vyzerá to tak, že Deirdre tam už nie je. Ak sa mi ju ale nepodarí zachrániť, dlžím jej aspoň to, aby som zistil, kto ukradol jej telo. A ja to zistím."
Charlie o tom nepochyboval. Darragh bol tvrdý muž, schopný a tiež odhodlaný. Ktokoľvek - ak teda niekto - v Deirdre prebýval, nebude to mať ľahké.
"No... to je dosť informácií. A natoľko znepokojivých, že som si nie som istý, ako sa mi dnes v noci bude zaspávať," prehodil Charlie potichu.
"Ja v noci nespím už niekoľko rokov," odvetil Darragh s pohľadom upretým na prázdny pohár.
Weasley na to nič nepovedal.
Obaja muži v hostinci ešte nejakú chvíľu sedeli pri ďalšom pive. Nakoniec sa však zdvihli a v temných plášťoch vyšli do čiernej noci, ktorá prehovárala do duší ľudí zvukom neprestajného bubnovania dažďových kvapiek.
..............
Len chvíľu po mužoch sa od neďalekého stola zdvihli ďalšie dve postavy a s tvárami ukrytými pod kapucňami sa tichým krokom vytratili v temnote za dverami.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktoré z bratov Weasleyových máte najradšej?

Bill
Charlie
Percy
Fred
George
Ron

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama