"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

12. Severanky vraj klamú a vlci mlčia I.

8. března 2015 v 20:17 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...

Poznám ťa z bielych nocí
A predsa hádam kto si
Viem, že si severanka
Váham, či nebudeš Dánka
Vyzeráš ako Švédka
Je to zlé - utiecť niet kam
Povedz mi aspoň niečo
Tou chladnou a polárnou rečou

Zlá, chladná a severná
S kým si mi, s kým neverná?

Zveríš sa nočným mienkam
Možno si práve Fínka
Mňa spáli dávnou krásou
Ľadový lesk tvojich vlasov

Po mandliach voniaš horká
Neviem, či nie si Nórka
Prečo tak stále zlá si
Vynález polárnej krásy?

Zlá, chladná a severná
S kým si mi, ó, neverná?

Poznám ťa z bielych nocí
A predsa hádam, kto si
Povedz mi aspoň niečo
Tou chladnou a polárnou rečou!

Severanky vraj klamú
Som zbitý ako z flámu
Ty moja plavá Flámka
Aspoň píš, poteším sa aj známkam!

Zlá, chladná a severná
S kým si mi, ó, neverná

Ó, zlá, chladná a severná
S kým si mi, ó, neverná

Chladná a záhadná severanka
Si chladná a záhadná severanka
Severanka
Severanka
Severanka

-------------------------------------------------------

4 dni do stretnutia

Cez pootvorené balkónové dvere prúdil do dusnej miestnosti čerstvý ranný vzduch. Slnko ešte stále bledú oblohu nerozžiarilo, za čo boli chladní obyvatelia horúcej miestnosti vďační.
Mladý Malfoy napoly sedel, napoly ležal v čiernom kresle s rukami na opierkach. Nohy mal natiahnuté pred sebou, prekrížené v členkoch, a hlavu pokojne položenú na opierke. Jeho roztiahnuté prsty sa už dlhý čas nepohli a oči sa dlhý čas neotvorili. Mohol spať, na to však bolo jeho telo príliš nehybné. V tej chvíli by dokonale zapadol medzi sochy svojich predkov s črtami ľahostajnej aristokracie.
V rovnakom kresle oproti nemu sedela mladá žena, rovnako nehybná, rovnako chladná. Prsty mala zopäté v tichom premýšľaní, končekmi sa dotýkala pier. Jej prenikavo zelené oči hľadeli na jeden z hromady pergamenov položených na tmavom stole pred ňou.
Nehybnosť ticho premýšľajúcich mladých ľudí pôsobila takmer harmonicky. Akoby hrali neviditeľný šach. A nakoniec... možno ho aj hrali.
"Spíš, Draco?" zašepkala severanka do svojich prstov s hravým tónom plným nezáujmu.
"Nie," odvetil nehybný mladík priamo, bez akéhokoľvek tónu alebo pohybu. Ťažko uveriť tomu, že sa vôbec niekedy pohli jeho pery.
"Tak prečo mi nepomáhaš," naklonila Freya hlavu nabok a zložila si ruky do lona. Jej otázka neznela ako otázka. Na to si však už zvykol.
"Napísal som ti všetko, čo viem. Každý fakt, každú drobnosť. Všetko. Robil som to niekoľko dní. S čím ti mám ešte pomôcť?" jeho hlasu stále chýbal tón. Slová z neho vychádzali v pomalej ľahostajnosti. "Stačí si to prečítať."
"Máš pravdu. Choď spať," odvetila a vzala do ruky papier, ktorý bol pred chvíľou obeťou jej záujmu.


"Chcela si, aby som bol tu. Aby si sa ma mohla spýtať na veci, ktorým nebudeš rozumieť," konečne otvoril oči a pozrel na ňu. Tak ako jeho hlasu chýbal tón, jeho tvári chýbal výraz.
"Chcela. A ty si práve povedal, že tu je napísané všetko. Ak je tu všetko, znamená to, že každá odpoveď na moju potenciálnu otázku... je tu. Nie je tak?" Nepozrela naňho, len prižmúrila oči pri čítaní momentálneho riadku.
"Je," vyslovil pomaly, ale nepostavil sa. Hrala sa s ním. Tak, ako celý týždeň, čo obývala ich sídlo. Miatla ho, bavila sa na ňom... hrala sa. Ona bola mačka a on jej myš.
Najskôr ho to štvalo. Zaumienil si, že nebude nikoho hračkou, a hneď prvý hosť si ju z neho spravil. Potom si povedal, že to využije. Nechá ju myslieť si, že sa s ním hrá. Prispôsobí sa jej hre, bude jej myšou, ak to bude treba. Nakoniec si však uvedomil, že to nerobí s úmyslom, že tým nikam nesmeruje. Robí to z prirodzenosti, z povahy. Takmer všetko pre ňu bola hra. A každý v určitom zmysle hračkou - dokonca aj ona sama.
Pozrel na zväzky pergamenov medzi nimi. Písal, pokým ho nebolela ruka, a keď ho bolela, rozprával, zatiaľ čo jeho pero zapisovalo, až pokým mu nevyschlo v hrdle.
Hermiona Grangerová. Všetko o nej. Všetko, na čo si len dokázal spomenúť.
"Načo ti to je, Freya?"
"Načo by mi to mohlo byť, Draco?"
Ignoroval jej úsmev s falošnou jamkou. "Viem, načo by ti boli informácie. Prečo však takéto... prečo som si ohľadom nej musel spomenúť na všetko?"
"Pretože všetko sa môže zísť. Podstatné veci poznať musím a maličkosti často hrajú veľkú rolu. Všetko je podstatné. A okrem toho, Draco... nezaškodí ti zaspomínať si. Prebudiť mozog a spomienky. Si príliš nehybný. Príliš nerozhýbaný. Príliš dlho bez pohybu. Prospeje ti to."
"Prečo len ona? Prečo vôbec ona? Potter je podstatnejší."
"Teraz je pre mňa podstatnejšia ona. Cez ňu sa dostanem k nemu. Až potom bude podstatnejší on. Ak vôbec."
"Ak vôbec?" zopakoval obozretne.
"Nie sme v časoch Temného pána, Draco. Potter nie je stredom vesmíru. Stále je podstatný, ale nie natoľko. Musím sa medzi nimi udržať, ako najdlhšie to pôjde. Medzi nimi, nie ním. To je všetko, čo potrebuješ vedieť. Viac sa bude riešiť na stretnutí."
"Akú rolu mám v tom dokonalom pláne ja? Zapliesť sa tiež medzi nich? Pretože ak áno, zrejme to bude trochu problém," do hlasu sa mu konečne začal vkrádať tón. Ironický.
"Nehovor," zašepkala Freya pre zmenu s posmešným sarkazmom. "Nepriateľ Pottera po celý čas štúdia na Rokforte, ktorý sa pridal na stranu jeho smrteľného nepriateľa. Naozaj som očakávala, že by ťa prijali s otvorenou náručou."
Odignoroval tón jej hlasu aj s celou poznámkou. "Si tu týždeň, Freya, a neviem absolútne nič. Najskôr len beháš, Merlin vie kade, a keď konečne začneš pracovať na "našom" pláne, tak ho poznáš len ty, čim ma z neho vyraďuješ. Nemyslíš, že by som mal niečo vedieť?"
"Samozrejme, že áno, Draco. Práve som ti to chcela všetko vysvetliť," s typickou samozrejmosťou si vyložila nohy na okraj tmavého stola a venovala Dracovi jeden zo svojich zelených pohľadov plných pobavenej drzosti.
Začínal jej mať dosť.
"Práve si chcela, aby som ti pomáhal. Ale tiež si práve chcela, aby som šiel spať, pretože moju pomoc vlastne nepotrebuješ. A zároveň by som nemal ísť spať, pretože si mi chcela niečo vysvetliť. Naozaj, Freya, ak budem hľadať dokonalý príklad toho, že ženy nevedia čo chcú, tak sa ti ozvem," rozprával pokojne s akurátnou dávkou svojej bývalej posmešnosti. Napodobnil svoju spoločníčku a ľahostajne si vyložil nohy na druhý koniec stola.
Tými slovami, tónom aj gestom pristúpil na jej hru. Uvedomoval si to. Čím viac je niekto schopný oponovať jej, tým viac ju to baví. Doteraz ju nechával, snažil sa nevšímať si to, možno sa prispôsobiť. Bola to predsa Freya, načo ju provokovať. Každým ďalším dňom, čo bola ich hosťom, si však uvedomoval, že predstava sa nerovná skutočnosti. Ani v jej prípade. Jej meno kolovalo v spojení s príbehom, ktorý naháňal strach. Naháňalo ho preto aj jej meno. A strach vzbudzovala jej osoba, aj tá skutočná, ktorú poznal. Avšak iný než ten, ktorý predpokladal. Nebola žiadny brutálny psychopat. Bola mladá žena, inteligentná, hravá a chladná.
Chladná v tom, akým spôsobom cítila.
Naklonila hlavu v už známom geste a zdvihla krivý kútik o niečo vyššie. Hľadela naňho inak, videl to. Stačilo, aby trochu vystrčil rožky a hra sa posúvala zase inde. Už to nebola jej hra. Bola ich. A jej to vyhovovalo.
Ticho na ňu hľadel. Čakal.
"Dostať sa k nim mám len ja," začala, akoby nič nepovedal. V ignorovaní vzájomných poznámok sa stále zlepšovali. "Čím menej nápadné to bude, tým lepšie. Hermiona je nebezpečná, pretože je inteligentná."
Nedokázal zabrániť automatickému odfrknutiu so vštepeným pohŕdaním.
"Je inteligentná. Prestaň sa chovať ako idiot. Nie je nič horšie, než podceňovať protivníka. Ak máme spolupracovať, prehltni všetky tie svoje bývalé, vrodené, aké len chceš, predsudky. Potrebujem chladnú hlavu - aj od teba."
Zahryzol si do líca, aby zabránil ďalšej poznámke. Mal pocit, že všetky tie zamlčané a potenciálne poznámky, ktoré by inak za rok svojej apatie povedal, z neho chcú v jej prítomnosti naraz vyjsť von.
"A samozrejme, je všímavá. "Očarila" som ju viac, než som čakala alebo dúfala - možno potrebovala spoznať novú tvár. Nie si jediný, kto si nesie následky vojny. To však nemení nič na tom, že ak so mnou alebo okolo mňa niečo nebude v poriadku, všimne si to. Ak aj nie hneď, ale všimne."
"Kde máš temné znamenie?" vystrelil odrazu. Doteraz sa nad tým nezamýšľal a samého ho to prekvapilo. "Stačí, ak ukážeš predlaktie, a všetko sa pokazí. Teda... ak ho vôbec ešte máš."
Usmiala sa. Nie... uškrnula sa. "Takže si si to všimol, však? Že mizne. Akoby aj nie, keď začalo miznúť tebe samému."
Prekvapilo ho, aký silný bol prvotný reflex schovať si ruku s vyblednutým znamením. Potlačil ho však a pokojne na ňu hľadel.
"Nezmizlo. Je bledé, ale mám ho," prstami ľavej ruky pomaly krúžil po opierke. "Ale čo ty, Freya? Kde je tvoje znamenie?"
"Presne tu." Natiahla pred seba ľavú ruku, ukazujúc mu predlaktie so spokojným úsmevom.
Nič tam nebolo. Jej pokožka bola bledá, hladká a nepoškvrnená.
"Si si istá? Neušlo ti niekam po ceste zo severu?"
"Nie, Draco, pokojne si hovie tam, kde vždy bolo," s nemenným úsmeškom sa oprela do kresla a medzi dvojicou opäť zavládlo ticho.
Nespýta sa jej. Zamlčovala a zatajovalo čo len mohla. Avšak aspoň fakty, ktoré vedieť potrebuje aj on, mu bude musieť povedať sama.
Hľadeli na seba dlhý čas, kým sa uráčila poskytnúť vysvetlenie. Už dávno - hneď na začiatku - zistil, že sa do jej očí zle pozerá. Príliš silný pohľad núti človeka odvrátiť zrak. A ten jej pálil a mrazil zároveň.
"Je zamaskované," ozvala sa nakoniec, nezaujato listujúc v pergamenoch. "Krycie kúzla naň nefungujú, to som zistila hneď na začiatku. Skúsila som to teda muklovským spôsobom. Nemyslím, že by Temný pán podozrieval niekoho zo svojich stúpencov z toho, že si bude zakrývať znamenie muklovským make-upom. Fungoval. Dokonca ak použijem kúzlo priamo na make-up, tak to funguje tiež. Je upravený, aby sa nezmazal, nezmyl... a aby splýval s farbou pokožky."
"A možno ho tam jednoducho nemáš."
"Na stretnutí sa budú znamenia kontrolovať . Myslím, že ti došlo, prečo miznú a komu zmizli. Sú najspoľahlivejším dôkazom. Preto ak o mojich slovách pochybuješ, o pár dní sa môžeš presvedčiť."
Na to nepovedal nič. Namiesto toho sa zameral na predchádzajúcu tému. "Fajn, takže ty sa dostaneš k Hermione. A k nim. Ja nie, pretože by to bolo podozrivé - nieže by som o to vôbec mal záujem. Aká je teda moja úloha?"
"Neurčitá. Budeš so mnou spolupracovať a pomáhať. Ako... to už záleží na situácii."
Mlčky pozeral na svoje vyložené nohy. Nebolo to také zlé. Zatiaľ nie. Cítil zvláštnu spokojnosť z toho, že niečo robí. Nebolo toho moc, ale bolo to niečo. A konečne sa necítil, akoby už nikdy v živote nemal nájsť cieľ.
"Zatiaľ mi stačia informácie. Tie si momentálne získavam sama, ale chcem poznať aj jej minulosť. Minulosť tvorí z človeka najväčšiu časť, preto aspoň základy vedieť potrebujem."
"Tie si momentálne získavaš sama? Tak veľa si s ňou zase nebola."
"Nie. Ale stačí počúvať a niekedy zachytíš aj to, čo človek nevraví priamo. A pozerať sa. Vtedy vieš ešte viac. Jednoducho stačí vnímať a dozvieš sa."
Samozrejme. Zvieratá sa riadia zmyslami. A ty v sebe máš zviera, však, Freya? Hľadel na ňu, nahlas to však nepovedal.
"A tiež som si zašla na vychádzku k Brlohu. Čí náhodou neuvidím alebo nezačujem niečo zaujímavé."
Dracov nezaujatý výraz zmizol, keď sa naklonil dopredu. "Ty si bola v Brlohu? Kedy?"
"Nie, len pri Brlohu. Pár dní dozadu. A sama som nečakala, že prídem v takej príhodnej dobe. Rodina mala vonku hostinu, lúčili sa so synmi, ktorí zase odchádzajú. Priamo k Brlohu sa mi dostať nepodarilo, je stále chránený. Ale v okolí jazera som si vypočula zopár zaujímavých vecí."
Mladému Malfoyovi sa rozšírili nozdry, keď si uvedomil, že o ničom nevedel. Pred pár dňami. A hovorí mu to až teraz. Prudko sa oprel späť do kresla. Freya mala zvláštny zvyk nehovoriť ľudom veci, ktoré nevyhnutne vedieť nepotrebovali. Alebo hovoriť len niečo z nich. Rozčuľovala ho tým, bola to však ďalšia stránka jej povahy. Ťažko povedať, kedy to robila schválne a kedy nie.
"Ako vôbec vieš, kde Brloh je?" znelo to viac ako podráždené odseknutie než otázka.
"Už som tam raz bola - pri ňom."
"A ako si vtedy vedela, kde je?"
"Nevedela," natiahla pred seba pravé zápästie, kde mala náramok s runou. "Moje prvé stretnutie s Hermionou v obchode nebolo práve náhodné. Tá runa sa volá Ehwaz. Má svoju mágiu. Symbolizuje pohyb, ale tiež božské dvojčatá, preto existuje ešte jedna rovnaká runa spojená s iným predmetom. Ak chceš, premiestni ťa k nemu - a tiež opačne. Pracovať s mágiou rún nie je ťažké, ak sa ju nesnažíš zmeniť. V tom čase som si ňou pomohla - využila som jej mágiu a pridala svoju. Teda, ak by som sa ňou v tom čase dotkla nejakého predmetu, pridal by sa k týmto dvom náramkom. Dotkla som sa ňou nakoniec jej náramku, ktorý si vtedy kúpila. Preto platí to isté - pokiaľ mám na ruke túto runu, premiestni ma to tam, kde sa ten náramok nachádza. Len sa musím viac sústrediť na jeho prítomnosť, pretože ma to vždy bude viac ťahať k dvojčaťu tejto runy."
Draco si to chvíľu dával v hlave dokopy. "Zaujímavé," zamrmlal nakoniec. Mágia rún. To by sa mu mohlo zísť.
"Tak, čo si si tam teda vypočula?"
"Veci, ktoré by mohli znieť takmer nepodstatne, a napriek tomu sa mi všetky zídu, tak hádam, že nakoniec podstatné sú. Tak napríklad, problémy lásky. Inak povedané - Hermiona Grangerová a bratia Weasleyovci," Freya sa zoširoka usmiala, zrejme sa na tom dobre bavila. Draco však nie. Ani sa nepokúšal zabrániť otrávenému výrazu.
"Inak povedané, humusáčka a krvizradcovia. Nemyslím, že steny tohto domu potrebujú počúvať o tom, kto sa tam s kým kurví. A ja tiež nie."
Prevrátila očami. "Aké prízemné od teba, Draco. Takže toto ťa nemusí zaujímať, vravíš. Vzťahy snáď nie sú dôležité? Sú to najväčšie slabosti ľudí a najľahšie sa dajú zneužiť. Zatiaľ, čo tvoj aristokratický nos sa tu pri tých predstavách znechutene krčí, ja môžem hádať, čo by Charlie alebo Fred boli schopní pre ňu spraviť. To sa môže zísť, vieš. A nehovorím o tom, že Hermiona je pre mňa teraz podstatná. Ak mám byť jej priateľkou, jej vzťahy pre mňa budú jedna z najdôležitejších vecí - ak budú aj pre ňu."
Na to nič nepovedal. Mala pravdu - možno. Napriek tomu mu to také dôležité nepripadalo. Aj keď ho prekvapilo, že Grangerová už nie je s tým tupým nosom, Ronaldom. Očividne zamierila vyššie. Pýtať sa na to však neplánoval, to by bolo pod jeho úroveň.
"Tak dobre. Možno by ťa teda zaujímalo, že Ginerva Weasleyová je tehotná. Takže na svet sa chystá Potterov potomok. Trochu sa bojím o to, či sa naň aj dostane," usmiala sa, a jemu bol jasné, že ju to rozhodne príliš netrápi.
"Ako to vieš?"
"Poznámka o tom, že Potter sa postaral o rozšírenie rodiny, je viac-menej jasná. Ešte si to overím, ale nemyslím, že by som sa mýlila."
"To môže byť dôležité," uznal nakoniec.
"To je aj bude dôležité. Rovnako ako to, že Bill už odišiel a Charlie sa chystá. Teda nám, podľa môjho skromného názoru, dve najväčšie hrozby Weasleyovskej famílie uhýbajú z cesty."
"Ani to nie je zlá správa," povedal, napriek tomu, že Weasleyovcov nikdy za hrozbu nepovažoval. Sám pred sebou si však musel priznať, že minimálne najstarší syn, Bill, v ňom dokázal vyvolať rešpekt. Pre takú rodinu ho bola takmer škoda.
"To veru nie je. Aj keď ma to takmer mrzí. Obaja by za to stáli," žmurkla naňho a pohodlnejšie sa oprela. "Našťastie zostáva George. Ten má pre mňa zrejme slabosť, takže nakoniec sa medzi nimi nemusím udržať len vďaka Hermione. Čím viac, tým lepšie."
Pobavene sa na ňu pozrel. Takmer by mu ich začalo byť ľúto - samozrejme nezačalo - pretože Freyi sa musí odolávať ťažko. Svet bol pre ňu hra a ona sa na ňom rada bavila. Možno bolo načase, aby sa začal baviť aj on. Na jednej z jej hier.
"Naozaj sa plánuješ zahadzovať s takou špinou?" spýtal sa posmešne.
Po jeho otázke naklonila hlavu nabok, bez výrazu. Neodpovedala mu. Akoby jej tá otázka za odpoveď ani nestála. Niekedy naozaj nevedel, čo si o nej myslieť.
"Každopádne..." začala, akoby sa zase nič nespýtal. "Najdôležitejšia vec z toho všetkého, ktorú budem musieť ohlásiť hneď aj na stretnutí, je, že práve tie "dve odchádzajúce hrozby" by nám mohli robiť problémy. A nielen oni. Charlie má známeho menom Darragh. Je to zrejme Škót, neviem, čo je zač, to budem musieť zistiť. Oznámil Weasleymu, že sa u nich v Škótsku niečo deje. To nie je dobré. Ešte sa ani diať poriadne nezačalo, a už niečo tušia."
"Čo sa má v Škótsku diať?"
"V Škótsku sa skrýva väčšina hľadaných smrťožrútov. Po tieto dni sa aktivita trochu zvýšila, keďže sa chystá stretnutie. A oni - neviem kto - to už zachytili. Vlastne sa mi nepáčilo, ako blízko správnemu záveru boli už teraz - tušia, že sa môžeme začať znovu spájať. Obávajú sa toho, no majú pocit, že nás nie je dosť - našťastie. Preto ak sa niečo stane, môžu nás začať podozrievať, a zrejme aj budú. Rátali sme však s prekvapením, s tým, že by to od nás teraz nikto nečakal. Ale nevadí, to sa vyrieši."
Draca to tiež zneistilo. Bude sa musieť ustáliť. Tak, aby ho takéto správy vždy nenútili pochybovať o tom, či robí dobre, že sa k smrťožrútom znovu pridáva.
"A tiež budem musieť zistiť, kto je tá Darraghova spoločníčka. Agrona. Už to tuším, podľa Billovej poznámky a vlastných záverov, ale aj tak by to bolo viac ako nezvyčajné. A rozhodne sa mi to nepáči. Celkovo sa mi nepáči ani Darragh, ani ona."
"O čom hovoríš?" zamračil sa nechápavo.
Freya to odmávla. "To ťa zatiaľ ani nemusí trápiť. Už si toho počul dosť, tak si to v tej svojej peknej hlave spracuj, ja si potrebujem toto preštudovať. Ak chceš, zostaň. Ak nie, chod sa vyspať," povedala Freya potichu a začítala sa do pergamenu vo svojich rukách - tentoraz so záujmom - a Dracovi viac nevenovala pozornosť. Akoby pre ňu v sekunde prestal existovať.
Nepovedal nič, len hľadel pre zmenu na jej tvár. Ak jej nemusel pozerať do očí, tak na ňu pozeral rád. Bolo to zvláštne, nerád si to pripúšťal, ale nepotreboval si klamať. Bola krásna a len slepý by to nevidel. A dokonca aj ten by to musel cítiť. Nebol si istý tým, aké z nej má pocity - bol si však istý, že nikdy nebudú jednoznačné. Na to bola príliš nejednoznačná ona sama. Cez to všetko bol v jej prítomnosti rád - prebrala ho, dala ho do pohybu. Ak by teraz zmizla a opustila aj "ich" plán, ťažko by znovu hľadal zmysel, prečo vstávať z postele. Tušil, že práve to v ľuďoch spôsobuje - závislosť. Závislosť od nej. Vedel, že tomu ešte nepodľahol. Odrazu mu však znovu bolo takmer ľúto Grangerovej. Ale iba takmer.

Natiahol ruku a vzal zo stola najbližší pergamen popísaný jeho vlastným ťahavým písmom. Začítal sa do svojich poznámok a spomienok so záujmom, a vychutnával si pocit toho, že je jeho myseľ opäť v pohybe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú z pôvodných postáv v mojej poviedke máte najradšej?

Hermiona
Draco
Fred
George
Charlie
Harry
Ginny
Ron
Bill
Narcissa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama