"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

11. Podstatné v nepodstatnom III.

16. února 2015 v 11:29 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Hermiona kráčala po brehu jazera. Bola už noc, hostina sa pretiahla. Pomohla Molly upratať čo sa dalo, teraz už len muži odpratávali veci. A napriek tomu, že to nikto nepovedal, vedela, že sa rodina chystá rozlúčiť ešte raz neoficiálne. Ona sa už s Billom rozlúčila a s Ronom tiež, chcela im preto dopriať rodinnú chvíľu. Ginny o svojom tehotenstve rodine ešte nepovedala, preto sa riešili len odchody synov. Molly to niesla statočne napriek tomu, že ju odchod Rona prekvapil. Aj Charlie čoskoro odíde, vráti sa do Rumunska, a ona nevedela, ako sa ohľadom toho cíti. Uvedomila si, že jej bude chýbať. A bude jej chýbať viac, než by si sama pred sebou priznala. Možno sa nakoniec predsa len začala spoliehať na jeho starostlivú prítomnosť. Nad tým sa však môže trápiť neskôr, ešte stále tu je a chvíľu ešte bude.
Teraz ju viac zaujímalo to, že Fred neprišiel s Angelinou. Počula, ako mamke hovorí, že nebola doma a nepodarilo sa mu s ňou spojiť, nechal jej preto odkaz. Zatiaľ sa neozvala. Hermiona vedela, že si o ňu robí starosti, a ona si ich robila tiež, ale aj tak nedokázala zabrániť určitej stránke v sebe, aby za to bola rada. Vedela, že boli nejaký čas spolu, ale rozišli sa. Uvedomila si však, že Angelinu berie ako hrozbu. A ak nejakú ženu brala ako hrozbu, dalo sa z toho usúdiť len jedno. Necítila sa však pripravená na to, aby si to priznala. Nakoniec, s Fredom spolu za celý večer neprehovorili a ona si už takmer bola istá tým, že ten pokoj, čo nadobudli počas večierku, je zase preč.
Nevyznala sa v sebe a ťažko sa už vyznala aj v niekom inom. Konečne mala pocit, že sa dala dokopy. Že sa zmierila so svojimi následkami a už sa nebála, že ju pohltia. Možno za to vďačila aj tomu, že sa okolo dialo dosť vecí a ona nemala toľko chvíľ samoty, keď sa ponárala do seba. Niekedy až príliš hlboko. A možno za to mohlo to, že od seba ľudí prestala odstrkovať. A vedela, že keby znovu začala, tak už ju nenechajú.
Napriek tomu jej svet pripadal ako zmätenejšie miesto.
"Užívaš si chvíle samoty?" ozval sa za ňou Harryho hlas.
S úsmevom sa otočila. "Skôr som chcela dopriať tú chvíľu samoty rodine."
"Tak to sme dvaja."
"Ty si do rodiny vždy patril. A ako plynie čas, patríš do nej stále viac, neoficiálne aj oficiálne."
"Ty predsa tiež, Hermiona." Harry sa na ňu spýtavo pozrel. "Nemáš snáď ten pocit? Dokonca to vyzerá, že tie oficiálne možnosti sa ti núkajú aj po rozchode s Ronom."
Zasmiala sa, ale musela sa odvrátiť. Pri tejto téme sa cítila zvláštne.
Chvíľu bola ticho a premýšľala nad tým, či s tou témou začať. V hlave jej vŕtali Lunine slová o tom, že má počúvať svoje zmysly a práve teraz, keď nad tým premýšľala, cítila sa stále horšie. Nakoniec sa predsa len odhodlala.
"Harry... Angela robí na odbore s tebou, však?"
"Áno, prečo?" Tvárila sa, že nevidí jeho pohľad, keď sa pýta na Fredovu bývalú.
"Pracovala na niečom nebezpečnom?"
"Hermiona... nieže by som ti neveril, ale sama vieš, že na takéto otázky ti len tak odpovedať nemôžem," povedal Harry mierne.
"Ja viem, to len... dnes mala prísť s Fredom a nebola doma. Neviem, prečo by len tak nebola doma, ak mala niečo takto dohodnuté. Len sa mi to nepáči, preto sa pýtam."
"Nemyslím, že si musíš robiť starosti. Zrejme jej do toho len niečo vošlo."
"Prečo by mu ale nedala vedieť?"
"Neviem, možno to bolo dôležité a nemyslela na to.... neviem, Hermiona. Hovoril mi o tom, povedal tiež, že jej nechal odkaz. Ak sa zajtra neozve, tak to začneme riešiť, dobre?"
"Dobre," prikývla, aj keď ju to moc neuistilo. Ak by sa niečo stalo, už by bolo neskoro. Nemalo sa však čo stať, nie? Teraz už nie. Tak prečo z toho stále nemala dobrý pocit?
"Ona sa ozve, uvidíš. Určite to nie je nič vážne," uistil ju znovu Harry a podišiel bližšie k nej. "Už sa o ľudí nemusíš tak báť, Hermiona. Je po vojne. Ak sa niekto pol dňa neukáže, neznamená to, že sa mu niečo stalo."
"Asi máš pravdu," prisvedčila. Nešlo však o jej strach. Išlo o jej pocit.
"A nerobí na ničom nebezpečnom," dodal Harry, aby definitívne zahnal jej obavy. Teraz už prikývla o niečo viac presvedčene.
"Odkiaľ to vôbec vieš?" spýtal sa zrazu. "Povedal ti to o nej Fred?" Jeho hlas znel pochybovačne.
"No... nie. Počula som ho hovoriť to Georgeovi, keď som bola po niečo v sklade." Snažila sa neznieť iracionálne zahanbene. Nemohla predsa za to, že to počula.
"V sklade? U nich v obchode? Čo si tam robila?" Harryho jej prípadne zahanbenie očividne netrápilo, viac ho zaujalo to, že Hermiona Grangerová bola v zábavnom obchode dvojičiek. A dokonca v sklade.
"George ma vzal do ich kancelárie, aby som sa mohla v pokoji učiť."
"George... ťa vzal do svojej kancelárie. A keď prišiel Fred, tak si bola v sklade? Neschovávala si sa tam?" Po Harryho tvárila sa začínal šíriť široký úsmev. Priveľmi široký.
"Prestaň, Harry!" zahnala sa po ňom, no stihol sa so smiechom uhnúť. "Je to ich kancelária, nie jeho, a v tom sklade som hľadala pergameny, neschovávala som sa."
"Neviem, Hermiona. Ja by som povedal, že tvojím novým cieľom je pomotať hlavu všetkým Weasleyovým bratom. Ale Bill bude iný level. Súťažiť oňho s polovičnou vílou... to nebude sranda," doberal si ju naďalej a možno by sa nahnevala, keby nebolo také očividné, že žartuje.
"O Billa sa súťažiť nechystám. Aj keď sa musí uznať, že to je pekný chlap..." preniesla naoko zamyslene, čím Harryho znovu rozosmiala.
"Hermiona Grangerová, lámačka Weasleyovských sŕdc," predniesol nadnesene.
Zasmiala sa, no potom pokrútila hlavou. "Nie, myslím, že nie. Okrem toho, Georgeovi sa páči Desiré. Súťažiť s ňou by bola asi rovnaká zábava ako s polovičnou vílou."
"Desiré.... to je tá nová známa, ktorá bola na večierku?"
"Presne tá."
"Tak v tom prípade musím uznať, že máš zrejme pravdu," prikývol uznanlivo. "To máme hneď dvoch Weasleyovcov vyradených. Ak zarátame Ronovo už zlomené srdce, tak troch. Takže nám zostáva Fred a Charlie? To bude zaujímavý súboj," žmurkol na ňu.
Len so smiechom pokrútila hlavou. Prekvapilo ju, ako sa dokážu bezstarostne vyhýbať tomu, že vyradený bol aj štvrtý brat. Percy. Tiež možno inokedy nepríjemná téma jej a Ronovho rozchodu im nerobila ťažkosti a dokonca sa ani nedokázala nahnevať na to, že ju žartom obviňuje z toho, že sa snaží zbaliť všetkých bratov. Inokedy by to možno až tak s humorom nebrala. A už vôbec nie, keď to tak naozaj začínalo vyzerať. A ak si z toho dokáže takto uťahovať Harry, iní na to možno čoskoro tiež pôjdu z tohto pohľadu, ale nie zo žartu.
Na tom však nezáležalo, pretože sa cítila príjemne. Tak nedospelo. Ako keď boli mladší.
"Myslím, že ma volá Ginny," ozval sa Harry a obaja na chvíľu zmĺkli. A naozaj. Z neveľkej diaľky sa ozýval jej hlas.
"Tak bež," usmiala sa naňho.
"Ty nejdeš?"
"O chvíľu. Len... mi daj ešte pár minút."
Harry chápavo prikývol a objal ju. Potom bez ďalších rečí vykročil dlhými krokmi po cestičke k Brlohu.
Hermiona sa prechádzala pomedzi vychodené chodníčky vo vysokej tráve a nasávala osviežujúci vzduch v okolí vody. Zdržala sa viac ako pár minút, ale nakoniec sa obrátila a kráčala naspäť tam, odkiaľ prišla. A kam možno naozaj patrila.
..........
Ďalej od brehu, stále však v dohľade aj dosluchu, ležal ukrytý vo vysokých steblách trávy vlk. Napriek temnej nočnej oblohe jeho srsť jemne svietila na bielo vďaka odrazu mesiaca. Jediné tmavé na ňom boli čierne pásy na ľavej strane krku. Možno to však boli len steblá trávy.
Zelenými očami sledoval odchádzajúcu postavu mladej ženy. Už dlho tu ležal nikým nevidený a nepočutý, zatiaľ čo on videl a počul mnohých.
Spokojne položil mohutnú hlavu na svoje laby a zavrel oči. Ak by to nebol vlk, takmer by sa dalo odprisahať, že sa usmieva.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktoré z bratov Weasleyových máte najradšej?

Bill
Charlie
Percy
Fred
George
Ron

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama