"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

7. Masky, masky, masky... II.

20. října 2014 v 19:41 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
12 dní do stretnutia

Narcissa ticho stála vo dverách obývacej izby. Knižnice, ktoré tvorili steny, jej dodávali to málo z útulnej atmosféry, ktorú v sebe honosná miestnosť mala. V krbe plápolal oheň, snažiaci sa svojím teplom vyhnať chlad zo svojho okolia. Podariť sa mu to však nemohlo, chladom nebolo presiaknuté len sídlo, ale aj jeho obyvatelia.

Na mäkkej pohovke ležal Draco. Tancujúce plamene mu na tvári uvoľnenej spánkom vytvárali tajomnú hru tieňov.

Môj jediný syn.

Rozhovor s Ester v Londýne ju nahlodal pochybnosťami. Nechcela vycúvať. Chcela sa pridať k smrťožrútom. K ničomu inému vychovávaná nebola a v spoločnosti ju za nič iné nikdy mať nebudú. Temný pán jej rodinu už týrať nebude a oni môžu skutočne prevziať svoje právoplatné miesto - jedna z trojice vodcovských rodín. Nič lepšie by na nich nikde nečakalo.

Avšak meno Freya ju zneistilo. Nikdy tú ženu nevidela, nevedela dokonca ani jej priezvisko. Pracovala v zahraničí, jediný, kto s ňou bol v kontakte z okruhu smrťožrútov, ktorých poznala, bola Ester. Nevedela ani, v akom vzťahu alebo spolupráci s ňou je.

Poznala však jej príbeh.

Smrťožrúti sa dopúšťali množstva hrozivých činov a niektoré sa pridali do nepísanej kroniky, ktorú tvorili tie obzvlášť známe. Práve z prostredia severských smrťožrútov pochádzalo veľa tých, z ktorých človeku zvieralo žalúdok. Po Británii mali krajiny severu najväčší počet smrťožrútov. K čiernej mágii mali blízko kvôli výučbe na školách, pohanskej viere, s ktorou vyrastali, aj zachovanej mágii plnej obetných rituálov. Severania boli tvrdý národ a najnebezpečnejšie bolo to, ako držali spolu. Spoločnosť kúzelníkov Švédska, Nórska a Dánska bola jednotná, napriek oddeleným ministerstvám. Teraz už do ich uzavretej spoločnosti patrilo aj Fínsko, napriek rozdielnemu jazyku a histórii. Boli to štyri krajiny, ale jedno územie. A v prípade čarodejníkov aj jeden národ. O to viac, o čo boli oni spojení, sa však stránili ostatných. Sever žil len pre sever.

Niečo ju vnútri mrazilo, keď si uvedomila, že práve niekoľko severských čarodejníkov sa zapája do diania. A o to viac ju mrazilo z faktu, že práve Freya prichádza medzi prvými.

Jej príbeh, zaradený do nepísanej kroniky, počula od svojej sestry Bellatrix. Rozprávala o ňom s poteším, a práve to Narcissu znechutilo. Nie však oveľa viac ako samotný čin.

**

Pred troma rokmi

Pomedzi stromy dul studený vietor a hlboká noc svojou temnou prikrývkou zahalila malú osamotenú chatrč. Jej obyvatelia sa už dávno uložili na spánok, ráno vstávali pred svitaním, aby sa mohli postarať o zver. Tá, a veľká rola na kopci, tvorili celú ich obživu aj živobytie.

Netušili, že okolo ich skromného domova sú rozostavané postavy v plášťoch rovnako temných ako sama noc. Ich tváre kvôli širokým kapucniam vidieť nebolo, no aj keby si ich dali dolu, nikto by ich nespoznal. Na tvárach mali desivé, strieborné masky.

Vo chvíli, keď sa z diaľky ozval žalostný vlčí spev, všetci na neviditeľný pokyn vykročili dopredu. V rukách zvierali prútiky, vďaka ktorým sa nečujne dostali do domu.
Bolo z nich cítiť vzrušenie z nadchádzajúcej popravy. Mali medzi sebou nováčika, vďaka ktorému dostali túto jednoduchú úlohu. Vyhladiť rodinu muklov. Pre ľudí pod maskami mali obyvatelia chatrče rovnakú hodnotu ako ich zvieratá.

Päť postáv sa rozostavilo nad päť postelí v malinkej miestnosti. Rodinu tvorili dvaja manželia a ich tri deti. Ich nová posila dostala na starosť manželku. Na zabíjaní detí sa podieľať nemala, musela sa však naučiť zniesť to.
Jej spoločník, stojaci na manželovej strane postele, si premeriaval svoju obeť. Muž sa mu zdal mladší, ako by mal byť. Ale čo na tom záleží.

Na ďalší neviditeľný pokyn z ich úst vyšli rozhodné slová a z prútikov vyšľahlo päť smrtiacich zaklínadiel. Nikto nezaváhal, ani najmladšia posila. Miestnosť osvietila žiarivá, zelená farba a jej tvorcovia museli privrieť oči. Keď ich znovu obklopila tma ešte temnejšia ako predtým, viečka ľudí, ešte pred chvíľou pokojne spiacich, boli zavreté na zvyšok večnosti.

"Také nudné a jednoduché," ozval sa pohŕdavo hrubý hlas spod jednej z masiek a jeho majiteľ vykročil von.

Ďalšia zahalená postava prikývla. "Už teraz však cítim, ako je vzduch o niečo čistejší od tej podradnej špiny," vyslovila hlasom mladého muža.

Hneď za pätami mali ich potichu našľapujúceho nováčika. Dievča nepôsobilo nijako vyľakane. Možno mu však emócie na tvári zakrývala maska. A možno bola jednoducho prirodzený talent.

Starší zo smrťožrútov jej chcel práve niečo podobné povedať, keď sa za nimi ozval nechutný, mľaskavý zvuk.

Všetky tri postavy, ktoré už boli takmer vonku, sa otočili. Dvaja zostávajúci smrťožrúti vlastnými zubami a holými rukami párali brucho najmladšieho chlapca.

"Vy prašiví psi!" zrúkol starší smrťožrút a oboch ich kúzlom odhodil od mŕtveho tela. "Muklovia nepoznajú naše smrtiace zaklínadlá, nikdy by nezistili, čo sa im stalo. Boli by len ďalšia sprostá záhada, ktorú by radšej utajili kvôli tomu, že by ju nedokázali vyšetriť. A ministerstvo by sa o tom nikdy nedopočulo, pretože boli menej ako nedôležití. Čo spravia teraz, ak jeden z nich bude mať rozpárané brucho?! "

Jeho hlas sa desivo rozliehal mŕtvolne tichou miestnosťou a obaja muži s krvavými ústami sa pred autoritou staršieho zmenšili najviac, ako sa dalo.

"Thorbjörn," oslovil ho mladší smrťožrút opatrne. "Ako to zamaskujeme?"

"Nijako, doprdele. Je to od vlkolaka, ako to chceš zamaskovať," päsťou vrazil do drevenej steny. Jednoduchá úloha. Taká jednoduchá. Ako im má povedať, že tých dvoch psov neudržal pod kontrolou. "Samozrejme, že s nami nemohol ísť niekto z Vargov. Musia poslať Fenrirove prašivé kurvy, ktoré si nedokáźu udržať zuby v papuli."

Otočil sa na vlkolakov. "Dajte si na tie sprosté ksichty masky a vypadnite z tej chatrče. Vyriešime to hneď, ako odtiaľto odídeme."

Poslušne zo zeme zdvihli svoje odhodené masky, nasadili si ich na tváre pošpinené krvou a prikrčení na znamenie podriadenia v rýchlosti odišli z miestnosti.

"Doriti," uľavil si starší smrťožrút a odkopol vedro, čo mu stálo v ceste.

Všetci piati sa zhromaždili pred domom, chystajúc sa premiestniť. Ich plán však zmaril zvuk krokov, ktoré sa za nimi ozvali.
Z maštale vyšiel muž. Starší muž. Jeho strapaté vlasy farby slamy, na ktorej predtým spal, mu odstávali do všetkých strán, keď na nich jeho dobrácka tvár vystrašene hľadela.
Bol to otec detí a manžel zavraždenej ženy. Dnes v noci mala porodiť jedna z kráv, preto prespával pri nej v maštali. Na pomoc mu prišiel jeho najstarší syn, ktorého však poslal trochu sa prespať za zvyškom rodiny.

Smrťožrúti si veľmi rýchlo uvedomili, že práve dnes obývalo dom šesť ľudí, a nie päť, tak ako si mysleli. Z muža pred nimi však žiadny strach nemali. Bol oproti nim taký bezbranný, až to bolo komické. Ich zvrátené mysle si odrazu mali čím oživiť inak príliš rýchly priebeh úlohy a napraviť pachuť z pokazeného konca.

"Nie. Nechaj to na ňu," zastavil Thorbjörn mladšieho smrťožrúta, ktorý dvíhal prútik a bradou ukázal na dievča, skrývajúce sa pod maskou.

Iba prikývla.

Vykročila k mužovi, ktorý v šoku stál pred maštaľou a nedokázal pochopiť, čo sa to deje. Jeho sedliacky mozog nechcel prijať zvláštne postavy v kapucniach. Bol presvedčený, že sú to nejakí zlí duchovia. Pozrel na toho, ktorý mieril priamo k nemu.

Bol menší ako tí štyria za ním. A jeho strieborná tvár bola krajšia. Plná ornamentov a nejakých znakov, ktoré spolu tvorili mystickú ženskú tvár. Začal sa spamätávať, no nedostal možnosť ten proces dokončiť.

"Petrificus totalus!" vyriekla zaklínadlo a sledovala, ako sa mužove nohy a ruky prilepili k telu a ako padá tvárou dolu.
Ďalším zaklínadlom ho preniesla o niekoľko metrov ďalej, k mohutnému stromu vedľa maštale.

"Borg, Dolf," oslovila vlkolakov. "Prineste mi toho rozpáraného chlapca. A ani sa ho nedotknite."

Predtým, ako ju poslúchli, pozreli na staršieho smrťožrúta. Oči pod jeho nehybnou maskou sa upierali na dievča pred ním.

"Čo to robíš?" spýtal sa podozrievavo.

"Zahladím stopy. Šesť mŕtvych tiel bez príčiny a z toho jedno roztrhané? Toho sa vyšetrovanie chytí a bude pokračovať. Dostane sa to k nášmu ministerstvu. Tak im dáme s obeťami aj psychopatických zločincov," rozprávala o tom príliš pokojne a on sa odrazu cítil, akoby to bol on, kto je nováčik. Nepáčilo sa mu to, no pochopil časť z jej plánu. A tá mu vyhovovala. Zbaví sa tých prašivých vlkolakov a nebude si za nich musieť odnášať trest.

Vyzeralo to, že okrem neho jej plán nikomu nedošiel, alebo aspoň nie jeho správna podoba. Vlkolakom kývol, aby ju počúvli. Zmizli v dome a o chvíľu niesli mŕtve telo chlapca s rozpáraným bruchom.

Vo chvíli, keď bola všetka pozornosť sústredená na nich, Freya, stojaca pred mužom, niečo zamrmlala. Paralyzovanému otcovi sa zavreli oči ešte predtým, ako mohol zazrieť svojho mŕtveho syna.

Thorbjörn, ktorý sa nemohol pozerať na vlkolakov vrtiacich sa ako malé deti pri pohľade na mŕtve telo, ich poslal späť do chatrče s úlohou, ktorá ich potešila. Rozpárať zvyšok rodiny.

Freya chvíľu bez pohnutia stála, potom znovu zdvihla prútik. Otca obrátila hlavou dole a ďalší smrťožrút ho potom kúzlom udržoval pritlačeného ku kmeni stromu. Na malého chlapca ani nepozrela, keď prútikom privolávala jeho vnútornosti. Jeho črevami priviazala muža k stromu, potom kúzlom odlomila jeden z konárov a ďalším zaklínadlom zašpicatila jeho koniec, čím vytvorila drevenú kopiju. Prehnala ju mužovi srdcom, čím nadobro ukončila jeho úlohu počas dnešnej noci.
Poodstúpila a pozrela na svoje dielo, avšak výraz jej tváre stále ukrývala maska. Potom sa obrátila a prikývla. Starší smrťožrút to pochopil. Vzal svojho spoločníka a obaja vošli do chatrče.

Až vtedy, na ten malý moment, sa osamelo stojaca Freya v čiernom plášti uvoľnila. Ruky sa jej mierne chveli, no rýchlo ich dostávala pod kontrolu. Podišla k mŕtvemu chlapcovi a pohladila ho po tvári. Potom jeho krvou, aj krvou jeho otca, napísala na bočnú drevenú stenu maštale s prútikom odkaz, ktorý v tej tme nebolo vidieť.

Chatrč túto noc po druhý raz zažiarila zeleným svetlom. Vyšli odtiaľ dvaja muži, vlečúci za sebou mŕtve telo jedného z vlkolakov - Dolfa. Dovliekli ho až k mužovi s chlapcom, a tam ho znechutene pohodili.

"Borg zostane vo vnútri. Bude lepšie, ak budú na oboch miestach," vyhlásil Thorbjörn, ktorý sa neubránil nechceným zimomriavkam pri tom pohľade. Už jej plán pochopil.

Oboch vlkolakov vyzliekli z masiek, požičaných na túto noc, ktoŗé im nikdy nepatrili, a tiež z plášťov. Zamazali ich od hliny, ktorá sa zmiešala s krvou a niekoľko hrúd im zalepili aj do pochlpených vlasov. Nechty mali dlhé, zuby špinavé a špicaté. S tými nemuseli robiť nič. Po tejto práci sa pozreli na svoje dielo. Bolo uveriteľné.

Zostávajúci traja smrťožrúti stáli v tichosti, hľadiac na brutalitu pred sebou a vnímajúc aj tú za sebou. Z jednoduchého vyslovenia zaklínadiel sa to zvrhlo v niečo oveľa odpornejšie. Nedalo sa povedať, čo si myslí Freya, no dvaja smrťožrúti sa v jej prítomnosti necítili dobre. Mala byť v úzadí, len zvládnuť svoju úlohu, a potom s trasúcimi sa rukami prísť domov. Namiesto toho vzala celú situáciu pod svoje velenie a urobila z miesta groteskný obraz nechutnosti.

Vodca pozrel na muklovského otca a namiesto neho videl dvoch bohov. Lokiho, ktorého za trest priviazali črevami svojho syna - ktorého roztrhal vlk - ku skale, a Ódina, ktorý sa vo svojej obete pribodol dolu hlavou kopijou k stromu sveta. Nepáčilo sa mu to. Nie preto, že by mu to prišlo nechutné, na podobné veci bol zvyknutý, sám ich robil. Ale preto, že obyčajný mukel by nemal zomierať ako boh. A už vôbec nie ako dvaja.

"Ideme," zavelil, pretože chcel čo najskôr odísť od toho mladého dievčaťa, mladej ženy, ktorá to dokázala spraviť. Nechcel vedieť, čo z nej vyrastie, ale bol si istý, že bude užitočná. Nakoniec, zachránila ho pred trestom.

V tichosti sa všetci traja premiestnili, sprevádzaní rovnakým vlčím vytím, len o niečo srdcervúcejším. Zanechali za sebou roztrhanú rodinu, mŕtvych vlkolakov a obyčajného muža, vo smrti premeneného v obraz dvoch bohov.

*

Vyšetrovanie skončilo skôr, ako začalo. Všetko poukazovalo na čin dvoch cudzích mužov, ktorých pri telách mŕtvej rodiny našli. Objavili sa aj hlásenia, z podobne osamotených chatrčí roztrúsených po horách. Ľudia, nevediaci, že majú pozmenené spomienky - sa priznávali, že v rozľahlých lesoch žili dvaja šialenci, ktorí boli fanatikmi do starých bohov, a preto sa vybrali žiť do lesa, kde zdiveli a pomiatli sa.

Muklovská polícia iné vysvetlenie nevidela, preto vyšetrovanie s týmto záverom aj ukončila. Ministerstvo vedelo, že muži museli byť vlkolaci. Boli však mŕtvi, a už s tým nemali čo spraviť, nevideli dôvod pátrať po niekom ďalšom. Vlkolakov tu bolo veľa, občas sa to stávalo. Príčina ich smrti bolo prejedenie sa a následná otrava ľudským mäsom.

Ak by sa však zaujímali, zistili by, že samotní vrahovia boli zabití smrtiacim kúzlom. Že takéto očividné útoky na ľudí utíchli, pretože svorka si svojich členov držala pod kontrolou. Že na tom nie je niečo v poriadku. Ale oni sa nezaujímali.
Nevedeli ani o odkaze, ktorý sa o trochu neskôr našiel krvou napísaný na maštali. Dodatočným správam nevenovali pozornosť.

Až neskôr, keď Voldemort naozaj povstal, preberal vládu a škody, ktoré páchal, životy, ktoré bral, už sa ťažko zakrývali aj pred muklami... až vtedy sa o odkaze dozvedeli a ministerstvo mu priložilo význam. No vtedy už bolo neskoro.

Odkaz znel: PRED SKRYTÝMI ZVERSTVAMI SA OČI ZATVÁRAJÚ ĽAHKO. MOŽNO VÁM ICH TIE OČIVIDNÉ OTVORIA.

Svoju úlohu nesplnil. Ľudia zatvárajú oči najskôr pred skrytými zverstvami a potom aj pred tými, ktoré sú príliš očividné, a oni si ich nechcú pripustiť.

Odkaz zmizol až časom, vplyvom počasia. Zabudlo sa naň. Nezabudlo sa však na osobu, ktorá ho tam vtedy napísala po tom, ako mŕtveho chlapca pohladila po tvári a nehybnému otcovi zavrela oči predtým, ako mohol vidieť, čo sa stalo jeho rodine. Ani jedného z týchto činov však nikto nebol svedkom, preto si ju každý pamätal len podľa tých, ktoré z jej povesti robili brutálnejšiu beštiu, ako boli vlkolaci, ktorí tam tú noc zomreli.

**

Narcissa, rovnako ako každý smrťožrút, počula len verziu, kde Freya nakázala znetvorenie tiel, popravila otca rodiny a na dôvažok nechala zabiť dvoch z vlastných radov len preto, aby chladnokrvne zahladila stopy.

Brali ju podľa povesti ako krutého psychopata, vyžívajúceho sa v nechutnostiach. Taký človek sa smrťožrútom hodil. Nikto od tých časov však nepočul o žiadnom čine spáchanom jej osobou, ktorý by bol horší ako tento.

Narcissa sa tým snažila upokojiť. Všetci predpokladali, že vyrastie v niečo horšie, oveľa horšie, ale nestalo sa. Žiadne ohavnosti ňou spáchané sa k ním nedonášali. Na severe prevzali jej brutálnu povesť iní smrťožrúti. A jediný mladý, ktorý dokázali svojim menom nahnať rovnaký rešpekt ako ona, boli Diabolské dvojičky. O tých sa tu v Británii však vedelo rovnako málo ako o nej.

Chcela na to pripraviť Draca, ktorý Freyu a jej čin tiež poznal. Ale nemohla. Ester ju požiadala, aby ho nechala nepripraveného, pretože chceli poznať jeho reakciu. Narcissa len dúfala, že zareaguje pokojnejšie ako ona sama. Ako pozorovala jeho bledú tvár a dlhú postavu, z ktorej vyžarovala ľahostajnosť ešte aj vo chvíli, keď spal, mala pocit, že tú nečakanú návštevu zvládne.

Freya. Nebuď také monštrum, aké z teba robí tvoja povesť.

S touto myšlienkou sa potichu obrátila na odchod. Zarazila sa však a znovu pozrela na Dracovu peknú tvár.

Prosím, dodala neochotne, no so starosťou matky, ktorá dúfa, že krutá mladá žena, ktorá sa má stať ich hosťom, neskomplikuje jej synovi situáciu viac, než už je.

A/N: K Freyinej časti sa mi dosť viaže táto skladba - http://www.youtube.com/watch?v=Le4B9T12zbs ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama