"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

6. Bratské nezhody a prázdny pohár šampanského II.

18. září 2014 v 17:19 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
12 dní do stretnutia

Slnko sa pomaly pohybovalo po západnej strane svojej cesty a denná horúčava začínala ustupovať večernému vánku.

Za plotom Brlohu postávali dve mladé ženy.

Štíhla hnedovláska netrpezlivo prešľapovala, vrývajúc opätky hlbšie do zeme. Vlasy jej vo vlnách padali na chrbát, zakrývajúc inak odhalené lopatky. Čierne priliehavé šaty zvýrazňovali jej správne zaoblené miesta a odhaľovali veľkú časť stehien, čo ju stále nútilo poťahovať koniec šiat nižšie. Tie sa však vždy tvrdohlavo vrátili na svoje miesto. Keď pohybovala rukou, často sa jej lúč slnka odrazil od trblietavého náramku na zápästí.

Druhá postava pôsobila ešte nepokojnejšie. Vo svojich bielych šatách s voľne vlajúcou sukňou a ohnivými vlasmi, ktoré jemný vánok roztancoval, vyzerala ako víla z írskej povesti.

"No tak Mia, predsa na ňu nebudeme čakať večne," sťažovala sa Ginny. "Všetci už na večierku dávno sú, Harryho tam zrejme obskakuje polovica ženského osadenstva. Mohli by sme ísť?"

"Už len päť minút," odpovedala Hermiona, na čo si Ginny len okázalo povzdychla.

Desiré meškala dvadsať minút. Hermiona nedokázala prestať premýšľať nad tým, ako samozrejme zobrala to, že trafí do Brlohu. Bola tu nová, Anglicko nepoznala, ako vôbec mohla vedieť, kde sa nachádza dom Weasleyovcov? Znepokojilo ju, že na to nemyslela skôr. Akoby osobnosť mladej ženy odvrátila pozornosť jej mozgu od ostatných vecí.
Vo vnútri ju nahlodával nepríjemný pocit a zašiel tak ďaleko, až si za tých pár minút takmer prisvojila názor Ginny, že s mačacím dievčaťom niečo nie je v poriadku. Skôr, ako ju stihol pohltiť úplne, ozvalo sa pri nich tiché puknutie.

"Dámy," oslovila ich Desiré a hravo pokrčila kolená v poklone.

Pery mala zvlnené do úsmevu a jej jazvu to opäť raz premenilo na jamku. Jej úsmev už nepôsobil znepokojivo, ale rozkošne. Hermionu všetky nepríjemné pocity prešli a bola rada, že nová známa to nakoniec stihla.

"Ospravedlňujem sa za meškanie, príliš som sa ponorila do prípravy. Je to dávno, čo som sa niekde takto vybrala spoznávať nových ľudí," tvárou sa jej mihol ľútostivý a trochu neistý výraz, čo vzbudilo dojem zraniteľnosti.

Vo svojich temne fialových šatách vyzerala nádherne. Jej jazvy boli ukryté pod závesom vlasov, spustených pozdĺž pliec. Hermione neušlo, že na pravom zápästí má svoj náramok s runou. V kombinácii so šatami pôsobil trochu nepatrične, ale bol veľmi jednoduchý, takže na prvý pohľad zapadal.

"To je v poriadku," prehovorila, skôr ako by stihla otvoriť ústa Ginny. "Ale už meškáme, mali by sme ísť. Pripravená?"

Natiahla ruku k Desiré, ktorá ju s prikývnutím chytila. Ginny ju vzala za druhú ruku a všetky tri sa s puknutím premiestnili. Miesto, kde predtým stáli, označovala iba zem rozrytá od opätkov.

***

Rozľahlá lúka sa na tento večer stala domovom bielych stanov plných jedla, pitia a hudby. Tráva bola ušľapávaná nohami mnohých čarodejníkov, medzi nimi aj dvoch dospelých žien, ktorých kroky mierili na menej zaplnené miesto.

"Mám pocit, že tvoja priateľka - Ginny - ma nemá v láske," prehovorila plavovláska s vlčím krokom. Dlhými prstami objímala pohár so zostávajúcim šampanským.

"Ginny je dosť ohnivá. Ľahko si človeka obľúbi, a potom ho dokáže chrániť vlastným životom. Rovnako ľahko sa jej ale tiež niekto znepáči. Na to, aby voči nemu prejavila nepriateľskosť, však máva vážne dôvody," odpovedala Hermiona pomaly, sama premýšľajúc nad chovaním svojej priateľky. "Neviem, aký problém má s tebou, no možno tiež žiadny. Všetci občas podľahneme pocitom, na ktoré dôvody nepotrebujeme."

Desiré prikývla. "To je pravda. Neočakávam, že ma tu bude mať každý v láske, preto jej to nemám za zlé. Ľudia si občas jednoducho nesadnú."

Po príchode na večierok zamierili rovno k Harrymu a Ronovi. Ginny by ich samozrejme iným smerom ani neviedla. Jej dvaja priatelia sa s Desiré videli len krátko a Hermiona na nich videla podobné reakcie, ako mala ona sama, keď mladú ženu videla prvýkrát. Obom však bola očividne sympatická. Ronovi možno až príliš, v prítomnosti krásnych žien občas strácal hlavu. Nestihli sa však ani porozprávať, pretože Ginny s Harrym odišli tancovať, zatiaľ čo na Rona natrafil bývalý spolužiak - Dean Thomas. Opustili teda ich spoločnosť a vybrali sa na malú prechádzku po okolí.

"Nebude vadiť, ak budem zvedavá? Ty o mne vieš zrejme všetko - z počutia a novín - a ja o tebe nič. Cítim sa trochu v nevýhode," pokrčila Hermiona plecami, ospravedlňujúc svoju zvedavosť.

Zastala pri jednom z posledných stanov s malým parketom, po ktorom sa pohybovalo niekoľko párov v rytme pomalej hudby.

Desiré zastala tiež a pobavene pozrela na Hermionu. "Z novín a počutia si človek často vytvorí predstavu, ktorá danej osobe vôbec nezodpovedá. Možno ťa skutočne poznám ešte menej ako ty mňa."

"Moje skutočné ja možno nepoznáš, no na to budeme mať čas - snáď. Ale hlavné fakty sú pravdivé aj v novinových článkoch a kolujúcich príbehoch. Pri konečnom výsledku som stále v nevýhode," trvala jemne na svojom. Nechcela byť dotieravá ani nepríjemná, mladá žena však pre ňu bola stále neznáma a ona ju chcela spoznať.

Desiré sa zasmiala. Jej smiech bol rovnako príjemný ako jej hlas, prekvapivo však trochu zachrípnutý. "Si zvedavá. To je dobre - ja tiež. Vyzerá to, že si budeme rozumieť."
S nádychom uličníctva žmurkla na svoju spoločníčku. "Tak sa pýtaj." Mierne pozdvihla svoj pohár na znamenie, že je pripravená byť vyspovedaná a dopila zvyšok šampanského.

"Prepáč, ale si zo Švédska. Moja po-informáciách-bažiaca časť by mi neodpustila, ak by som sa nezaujímala," vysvetlila dopredu, aby sa necítila previnilo, že si z Desiré spravila zdroj informácií. Tá len - stále s úsmevom - naklonila hlavu nabok a vyčkávala.

"Vravela si mi, že na severe využívate mágiu z rún. A napriek tomu, že ju do nich vkladáte, veríš, že existujú runy, ktoré majú mágiu vlastnú," zhrnula svoje skromné poznatky, načo Desiré prikývla.
"Je to s vašou mágiou tak všade? Každý používa runy, alebo sú u vás aj čarodejníci rovnakí ako tu - ktorí sa o ne príliš nezaujímajú?"

"Runy sú na severe všeobecne viac používané. To však neznamená, že ich používa väčšina čarodejníkov. Význam im prikladajú hlavne rodiny, ktoré sa ešte držia starých tradícií a histórie," pri rozprávaní sa jej zelené oči rozjasnili, akoby tému týkajúcu sa jej domoviny mala rada.

"Znamená to, že aj ty pochádzaš z takej rodiny?"

"Áno. Trúfam si povedať, že z rodiny ešte silnejšie založenej na týchto veciach, než je obvyklé," oči mala stále prižmúrené, vyzerala pobavene. Hermiona si uvedomila, že práve tak stále vyzerá - pobavene. Akoby sa bavila na vtipe, ktorý pozná len ona sama, a nikto iný naň nemôže prísť.

"Takže máš aj súrodencov?" Videla z jej rodiny iba matku, no usúdila, že rodinu založenú na tradíciách nebude tvoriť len jedno dieťa.

"Mám," prikývla Desiré s vážnejším výrazom. "Brata a nevlastnú sestru. Vyrastali sme spoločne u rodičov môjho otca. Práve tí boli obaja silno založení na našej starej histórii. Obaja veriaci. Avšak inak, ako by ťa mohlo napadnúť. Ich viera - naša viera - sa nazýva Ásatrú."

"Viera v severských bohov," preniesla Hermiona nahlas svoju myšlienku.

"Presne tak," prisvedčila Desiré na jej konštatovanie.

Zamyslene hľadela na dievča pred sebou. Pôsobila inteligentne a Hermiona nedokázala potlačiť reflexný pocit, že viera v pohanských bohov k takým ľudom nepatrí. Vedela, že nemá právo si to myslieť, no jej "kultivovaná" stránka mala vlastný mozog, fungujúci podľa pravidiel dnešnej spoločnosti. A nakoniec, u čarodejníkov celkovo sa s náboženským založením nestretávala.

"Myslela som, že táto viera existuje už len v starých príbehoch a legendách," ozvala sa opatrne.

"A v zaostalých spoločnostiach, žijúcich niekde ďaleko od civilizácie v úpätí chladných hôr," doplnila Desiré, jej pobavený výraz sa však stále nezmenil. Dokonca bol o niečo výraznejší.

"Nechcela som ťa uraziť, to len-" začala.

"Neurazila si ma," prerušila ju pokojným hlasom. "Viem, ako to na teba pôsobí a viem aj, čo si myslíš. Ásatrú však nikdy nevymizla úplne. V skutočnosti máš pravdu - držala sa hlavne v spoločnostiach, kde civilizácia nemala taký dosah. Inak by si ju našla v kultivovanej spoločnosti len vzácne. Avšak čarodejnícke rodiny na severe k nej vždy mali blízko - možno práve preto, že využívame mágiu, ktorá s touto vierou súvisí. Postupne sa začala navracať, a teraz sa už berie rovnako vážne ako každá iná viera. Dokonca aj medzi muklami, nielen čarodejníkmi."

Desiré svoj prázdny pohár šampanského chytila oboma rukami a založila si ich na bruchu. Potom zamyslene pozrela na tmavé lesy, ktoré už boli oblečené do nočnej temnoty.

"Mnohým ľudom naša viera pripadá falošná, zvláštne detinská - máme predsa toľko bohov s toľkými príbehmi, ako by niečo také mohlo byť pravdivé, keď to pôsobí ako rozprávka. Ako by tomu mohol niekto veriť. Legendy sú to pekné a zaujímavé, ale viera? Priveľmi neuveriteľná," povzdychla si a pokrútila hlavou. "Povedz mi však, o čo viac je uveriteľnejšie to, že tomuto všetkému," rukou mávla neurčito k ich okoliu. "vládne jeden boh. Jeden boh na celý svet. Jeden boh na všetkých ľudí. Všetko vidí, všetko vie, všetko stvoril. Je to neuveriteľné? To len preto, že náš ľudský mozog to nedokáže pochopiť. Prečo je však potom neuveriteľné to, že môže existovať viacero bohov, bohov, ktorí majú ľudské vlastnosti a sú nám bližší. Ktorí majú úlohy rozdelené a na svet dozerajú spoločne. Videla som viac z bohov pohanských ako z hocijakých iných. Pri každej búrke vidím na oblohe Thóra. Každá vlna, narážajúca do útesu, nesie prítomnosť Njörda. Vôňa jari vo mne vzbudzuje istotu, že po svete sa prechádza Balder. Stopa, ktorú zanechám v snehu, zakryje tú Ullovu, ktorý tadiaľ musel prejsť chvíľu predo mnou. Prečo sa tomuto nedá veriť, keď prítomnosť mojich bohov vidím všade okolo seba.
Nakoniec, čo ak je každá viera len iná interpretácia tej istej veci? Nie je moja voľba, aká z nich mi je najbližšia, akú mám najradšej a v akú verím? Žiadna viera nie je reálnejšia alebo skutočnejšia ako tá druhá," uzavrela ticho, vpíjajúc sa zelenými očami do Hermiony.

Nemala jej na to čo povedať. Vedela, že hovorí rozumne. Anglický čarodejníci celkovo boli vo väčšine ateisti. Napríklad ku kresťanstvu, kvôli ich spoločnej minulosti s muklami, rozhodne blízko nemali. Ona sama veriaca tiež nikdy nebola. Jej mozog bol pod nadvládou racionality a faktov. Bola svedkom mágie, preto v ňu mohla veriť. Používala ju, rozumela jej - mala svoje pravidlá. Nikdy však nebola svedkom žiadneho boha. Možno videla jeho činy, ale nevidela jeho. Nestačilo jej to, pretože nikde nemala podložené, že to bol nejaký Boh, ktorý mal danú vec na svedomí, a nie len prirodzený vývoj vecí.

Chápala však Desiré a rešpektovala jej názor. Aj vieru.

"Máš pravdu," prikývla, aby vyjadrila svoje myšlienky.

"Nepopieram, že majú na moje premýšľanie vplyv starí rodičia. Vyrastala som obklopená príbehmi o severských bohoch, moja viera v nich je preto prirodzená. Nemám však žiadnu potrebu ju spochybňovať alebo popierať. Je vo mne a ja ju tam budem rada nosiť naďalej," dodala Desiré, dopĺňajúc svoje slová jemným úsmevom, čím uzatvorila túto tému.

Hermiona si uvedomila, že čím dlhšie sa nachádza v spoločnosti dievčaťa s mačacou tvárou, tým menej znepokojivých pocitov ohľadom nej má. Tie zvyšné, ktoré zostali, pripísala len jej zovňajšku. Nedali sa mu uprieť pocity, ktoré v človeku vzbudzoval.

"Vravíš, že ste vyrastali u starých rodičov..." načala otázku, aby neodbočili od osoby jej spoločníčky.

"Matka je z Anglicka. Otec tiež - aj keď má švédsky pôvod. Obaja však boli tu a na nás nemali čas," v štýle, akým to povedala, bola jasné, že za tým bolo niečo viac. "Preto sme spolu s bratom skončili u starých rodičov z otcovej strany. Rovnako ako rodičia, aj oni boli čarodejníci. Vychovávali už aj našu nevlastnú staršiu sestru, pripadalo im správne, aby sme rástli spoločne. Nikdy mi to nevadilo, cítila som sa tam lepšie ako hocikde inde. Detstvom ma sprevádzala rodina, staré tradície a príbehy. Zrejme preto budem jedna z tých, čo budú na svoje detské časy spomínať ako na najkrajšie obdobie života," ľútostivo zovrela pery, vyjadrujúc tak, že to obdobie už je nadobro preč.

"Tiež som mala čarovné detstvo - ale až od jedenástich rokov," pridala sa s pobaveným úsmevom Hermiona.

Desiré sa zasmiala. "Doslova čarovné. O Rokforte som počula veľa príbehov. Všetky vašu školu opisujú ako dokonalé magické miesto. Takmer ako z rozprávky."

Teraz to bola Hermiona, kto ľútostivo zovrel pery. "Všetky tie príbehy sú pravdivé. Keď som tam vošla prvýkrát, myslela som, že sa mi sníva. Nedokázala som si predstaviť miesto, ktoré by vyzeralo viac magicky."

"To ste mali šťastie. Nie každá škola je takým prívetivým magickým miestom," preniesla Desiré ticho, načo Hermiona spýtavo zdvihla obočie. "Chodila som na Durmstrang," vysvetlila.

Viktor.

To bola prvá myšlienka, ktorá sa Hermione s Durmstrangom spájala. Postupne sa však začínali vynárať ostatné.

"Nie sú tam ženské študentky vzácne?" spýtala sa zamyslene.

"Sú. Veľmi vzácne. To vie občas situáciu skomplikovať. Spolu s bratom sme však našťastie rýchlo zapadli."

"A čo sestra?"

"Tá na Durmstrang nechodila," svoju odpoveď odbila stručnejšie než ostatné a cez tvár jej preletel tieň.

"A kam-" zaujímala sa Hermiona automaticky.

"Prepáč, ale o sestre sa nechcem rozprávať," zarazila ju Desiré skôr, ako stihla dokončiť.

To Hermionu zarazilo. Z jej doterajšieho rozprávania to pôsobilo, že so súrodencami si boli blízki.
Desiré si myšlienkové pochody, ktoré jej tvár vyjadrovala, všimla.

"So sestrou sme sa časom odcudzili. Veľa rodín má svoju čiernu ovcu," vysvetlila stručne a podľa výrazu jej tváre bolo jasné, že sa o tom ďalej rozprávať nebude.

"Počul som niečo o čiernych ovciach rodiny, a tiež vidím prázdne poháre šampanského," ozvalo sa spoza nich. "Prepáčte dámy, ale v takomto prípade budú moje kroky viesť zaručene k vám."

Bol to George. A za ním kráčalo jeho dvojča.

"Takmer som sa bála, že tu budem stáť s prázdnym pohárom celý večer. Trvalo vám to dosť dlho, páni," privítala ich naoko nespokojne a s káravým výrazom Desiré.

Prispôsobovať sa vie ľahko, prebehlo Hermione mysľou.

"Samozrejme, drahá, pre spoločnosť takýchto dvoch žien bolo treba vybrať tú správnu fľašu," nedal sa zaraziť George a nasadil poučný výraz. Slávnostne pozdvihol ešte stále takmer úplne plnú fľašu šampanského.

Hermiona mala podozrenie, že ju odniekiaľ potiahli a chystali sa s ňou zašiť niekam do lesa ešte predtým, ako náhodou narazili na ne.

Pozrela na Freda. Výnimočne prenechal všetku dominantnosť na svoje dvojča. Nevyzeral úplne vo svojej koži, čo ju trochu prekvapilo, pretože rozhodne nebol z tých, čo na sebe takéto veci dávajú poznať. Obaja na sebe mali čierne nohavice a rovnako čierne košele - žiadne čarodejnícke oblečenie. Fred mal rozopnuté dva gombíky navyše, nepôsobilo to však, akoby sa chcel ukazovať, zrejme mu len bolo teplo. Pozornosť to ale pútalo rovnako.
Stál nenútene a vyvolával dojem, že iba čaká, kým sa George vykecá a oni budú môcť ísť ďalej. Ľudia ich v tieto dni rozoznávali ľahšie, pretože Fredove vlasy boli dlhšie. Nemal ich tak strapaté ako Harry, budili však dojem ležérnej neupravenosti. Čierne veci a tlmené svetlo zo stanu spôsobili, že jeho bledá pokožka vábivo svietila a kontrastovala s ohnivou farbou vlasov výraznejšie ako inokedy.
Zrak sa od neho v tej chvíli odtŕhal len ťažko. Hermiona si uvedomila , že je v jeho prítomnosti prvýkrát od hádky. Vo chvíli, keď svoje nepokojné hnedé oči uprel na ňu, obrátila pozornosť radšej inde.

Dvojica vedľa nich si už medzitým stihla zaplniť poháre.

George sa otočil na Hermionu. "A moja budúca žena má pohár kde? Ak už sa s Harrym plánujete votrieť do rodiny, mala by si sa naučiť držať krok," pokračoval v robení dobrého mena svojmu poučnému výrazu.

Poslušne nastavila svoj pohár so zvyškom šampanského na dne. Pri tom pohľade len nesúhlasne zavrtel hlavou a dolial jej zvyšok.

"Myslela som, že sa ešte len budeme dohadovať. Tú časť, kde som sa stala tvojou budúcou ženou, som nejako premeškala," upila si so zdvihnutým obočím.

Neušiel jej Fredov zamračený výraz. Vyzeralo to, že dnes sa mu s vtípkami nechce držať krok.

To je nové.

"Taký nepodstatný detail ťa snáď nebude trápiť," odbil ju George s úsmevom a otočil sa na svoje dvojča. Videla, že vie, aké pocity sa vo Fredovi preháňajú. Svoj výraz však nezmenil, držal sa za oboch.

"Tebe pohár po ceste niekam ušiel?" spýtal sa, keď si ho premeral.

"Vyzerá to tak. Pravdepodobne to už nemohol vydržať v tvojej prítomnosti," odpovedal mu Fred s úsmeškom.

"Alebo ho začala nudiť tá tvoja," navrhol George.

Na chvíľu to prestalo pôsobiť ako bežné doťahovanie, potom sa však na seba uškrnuli. Čokoľvek niektorému z nich preletelo cez nos, na svojom dvojčati si to nikdy nevybíjali.

Desiré všetko ticho pozorovala. Nakoniec vložila svoj pohár do ruky Hermione a natiahla tú svoju k Georgeovi.

"Čakala som celý večer na šampanské. Nebudem čakať celú noc na to, aby si ma vyzval do tanca," oznámila mu ako starému známemu.

Ten jej ruku s pobaveným výrazom uchopil. "Ako si dáma rozkáže."

Zamierili k parketu a Desiré sa po ceste obrátila na Hermionu. Pousmiala sa, akoby jej chcela dodať odvahu. Hermiona nechápala prečo, no potom pozrela na svojho spoločníka a odrazu mala pocit, že mladá žena toho pochopila viac ako ona sama.

Fred na ňu hľadel s bratovým pohárom v ruke. Až teraz si uvedomila, že zostali sami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama