"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

2. Dorážačky útočia

3. srpna 2014 v 16:10 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Ráno u Weasleyovcov bolo opäť raz veselé. Fred s Georgeom sa rozhodli pomstiť Charliemu za včerajšie tri prehry v metlobale, a jeho obľúbené jedlo - párky - v noci dostali príchuť ďaľšieho z ich nových výmyslov. Až v pokročilm štádiu dňa sa nad ním zľutovali a odstránili jeho neónovo zelené vlasy a rastúce ochlpenie na tvári.

***

"Au!" skríkla Hermiona, keď ju zboku do hlavy zasiahla dorážačka.

"Prepáč!" zakričal na ňu George, ktorý ju odpálkoval späť do hracieho poľa, rovno na Rona. "Zle som si to namieril."

To považovala za chabé ospravedlnenie, keďže jej ešte stále dunelo v hlave, ale skôr ako mohla niečo namietnuť, sa George otočil a letel späť k hráčom.
Povzdychla si a vrátila sa k čítaniu.

Ako takmer každý deň, sedela opretá o kmeň mohutného duba a z relatívne bezpečnej vzdialenosti sledovala hru. Hneď po raňajkách sa všetci vybrali na improvizované ihrisko. Zatiaľ čo pre ostatných boli tieto časti dňa metlobalové, Hermiona ich využívala nie len na čítanie, ale po veľmi dlhom čase tiež na premýšľanie o svojej budúcnosti. Nemala rada pocit, že niečo také dôležité, ako jej život po škole, nemá naplánované. Cítila sa, akoby tápala v tme a nemala sa príliš čoho zachytiť. Pred rokom bol ich jediným cieľom Voldemort a o budúcnosti nikto nepremýšľal. Dokonca ani ona. Časť, keď jej dospelosť dýchala na krk, akosi preskočila a ocitla sa rovno v nej.
Očakávala, že sa ľahko rozhodne, čo chce robiť. No musela sa zmieriť s tým, že už nie je tá stará Hermiona, ktorá všetko vie alebo na všetko príde. V nedávnych udalostiach akosi stratila samú seba, napriek tomu, že teraz bola silnejšia a určité jej stránky sa posilnili tiež... táto upadla do pozadia. A práve kvôli tomu sa väčšinu času cítila neisto.

"Každý má právo na následky vojny aj vo svojom vnútri. Možno neistota a nespavosť sú tie moje," premietla si v hlave, snažiac sa o racionálne vysvetlenie. "A nočné mory," dodala váhavo, napriek tomu, že ju už nejaký čas netrápili.

Jej premýšľanie však prerušil rozhnevaný hlas Ginny.

"Prekrista Ron! Načo máš ruky?!" kričala na svojho brata z druhej strany ihriska, potom, ako pustil ďalší gól.

Fred predvádzal na metle nejaký druh víťaznej makareny, čo Hermionu rozosmialo, no keď na ňu žmurkol, namierila pohľad radšej späť na jeho sestru.

"S takým deravým mulom, ako si ty, nikdy nič..." Ginny zmeravela uprostred vety s pohľadom upretým za dub. Hermiona sa vyklonila spoza stromu, aby videla, čo ju tak upútalo.

"Harry!" zakričali obe naraz.

Čiernovlasý mladý muž trávil v poslednom čase u Weasleyovcov málo času. Hermiona si to uvedomila až teraz, keď ho tu videla. Prekvapilo ju, že ani nevie, kam chodí. Nikdy sa ho na to nespýtala, nikdy ju to nezaujímalo. Pravdou bolo, že ju už nejaký čas zaujímalo len málo vecí.

Skôr ako sa vôbec stihla postaviť, zacítila na tvári závan vetra, keď okolo nej červenovláska preletela a vrhla sa prekvapenému Harrymu rovno do náručia.

"Dojemné," okomentoval to Fred a uškrnul sa na Hermionu. Tá mierne poskočila, pretože si nevšimla, kedy pristál vedľa nej.

"Závidíš, že tebe sa okolo krku nikto nehádže?" odfrkla si jeho smerom, ani naňho nepozrela.

"Aby si ešte nebola prvá v rade, Grangerová," zašepkal jej do ucha, keď okolo nich pristávali ostatní.

Cítila, ako jej začínajú ružovieť líca, no skôr, ako stihla niečo povedať, podišli k ním Harry s Ginny, tiež obaja mierne ružoví v tvári.

"Som tak rada, že ťa vidím," usmiala sa hnedovláska a objala svojho najlepšieho priateľa, ktorý ju vo svojom typickom geste potľapkal po chrbte.

"Aj ja ťa rád vidím," zasmial sa a venoval jej jeden zo žiarivých pohľadov jeho zelených očí. Zdalo sa jej však, že na ňu pozerá akosi inak.

"Čau kamoš!" pretláčal sa pomedzi ostatných Ron.

Zatiaľ čo sa ostatní vítali s Harrym, Hermiona sa vybrala pre svoju knihu, ktorú nechala pod dubom. Zľahka ju oprášila od hliny a otočila sa na odchod smerom k Brlohu, no prekvapene zhíkla, keď vrazila do Charlieho. Zatackala sa a takmer spadla, no včas ju zachytil.

"Kam ideš?" spýtal sa prekvapene.

"Ja... dovnútra," odpovedala, keď znovu našla stratenú rovnováhu, mierne prekvapená z toho, aké má Charlie pevné zovretie. Keď ju pustil, cítila, akoby miesto, kde ju predtým držal, bolo neprirodzene ľahké. Pozrela naňho.

"Prišiel Harry, takže..."

"...takže ideme hrať metlobal," dokončil za ňu čiernovlasý mladík, ktorý sa objavil po jej boku, teraz už s bleskom v ruke.

"Ale..." začala, no opäť ju prerušil.

"Pani Weasleyová aj pán Weasley vedia, že som tu. Kým ste hrali, bol som s nimi vnútri, dohnať stratené kilá."

Na znak svojich slov si prešiel po mierne vypuklom bruchu.

"Tak dlho?" vyčítavo sa ozval Ron, pravdepodobne v domnienke, že keby tu Harry bol skôr, mohol sa vyhnúť sestrinmu kriku.

"Veď to poznáš. Pokým som nezjedol všetky chody, nebola nádej postaviť sa od stola."

"Fajn. Si s nami," rozhodol Ron a ukázal na seba, Ginny a Billa.

"To teda nie. Boli by ste v presile," zamračil sa George, ktorému sa očividne nepoznávalo, že okrem vlastnenia Harryho by ich ešte aj prevyšovali počtom.

"Nie sme," usmial sa Bill a ukázal na Hermionu. "Máme tu predsa ešte jednu voľnú hráčku."

Práve sa chystala otvoriť ústa, reflexne sa pokúšajúc vyvliecť sa z toho, keď ju predbehol Fred.

"Žartuješ?" zatiahol neveriacky, keď k nej strelil pohľadom. "My chceme vyhrať, a nie učiť pravidlá dodržiavajúceho knihomoľa, ako sa hrá metlobal."

Viac Hermione nebolo treba. S nozdrami ako býk si vzala náhradnú metlu opretú o strom, dávajúc najavo, že túto hru si z nej žarty robiť nebudú. Vyzeralo to tak, že Fred v nej ako jeden z mála zaručene dokázal vzbudiť silné reakcie.

Celé doobedie strávili ponorení do metlobalu. Hermiona podávala výkony, ktoré by od seba nečakala ani ona sama, a aj napriek tomu, že pre nich nebola rovnocenná súperka, aspoň ju začali brať vážne. Avšak, ako jej hnev vyprchával, znižovala sa aj kvalita jej výkonov. Nakoniec musela uznať, že Fred mal pravdu a metlobal jednoducho nie je pre ňu.
Práve, keď to chcela vzdať, chytil Harry ohnivú strelu. Narýchlo začala v hlave počítať výsledky, pretože si bola istá, že aj tak vyhrali, no v tej chvíli cítila, ako jej niečo tvrdé narazilo do hlavy a zahmlilo sa jej pred očami.
Hlúpe dorážačky. Stihla si pomyslieť predtým, ako ju zahalila tma.

***

"...budúce pozeraj, kam to triafaš."

Hermiona počula vyčítavý hlas, no nedokázala určiť, komu patrí. V hlave jej dunelo. Pokúsila sa odlepiť viečka od seba, napriek tomu, že ju takmer okamžite začali rezať.

"Hermiona?" spýtal sa niekto neisto.

Prižmúrila oči v náhlom svetle. Videla nad sebou nejasné obrysy ľudí, no stále ich nedokázala rozlíšiť. Vtom si spomenula na dorážačky.

"Čo sa stalo?" spýtala sa slabým hlasom a konečne zaostrila.

Skláňalo sa nad ňou šesť červených hláv, s Harrym pohlteným niekde medzi nimi. Bill sa zohol, podoprel ju a pomaly jej pomohol posadiť sa. Keď si prezrela okolie, zistila, že sú stále na ihrisku. Pravdepodobne bola v bezvedomí len krátko.

"Trafila ťa dorážačka..." ozval sa zboku Ronov hlas.

"Na tú úbohú dorážačku to nehádž, len konala svoju povinnosť," vážne ho prerušil Fred. "Ak chceš niekoho viniť, tak moje nehanebné dvojča, ktoré ju malo na starosť."

Keď zachytil Hermionin spýtavý pohľad, zhlboka sa nadýchol.

"Georgeovi totižto počas hry zrejme odleteli aj oči. Dá sa ospravedlniť, ak niekto zle trafí dorážačku, alebo ju odpáli zlým smerom, poprípade trafí nesprávneho hráča. No nie, keď to všetko spraví naraz. A akoby toho nebolo málo, nielenže trafil nesprávneho hráča, ale ešte aj vlastného hráča. Ach..." dramaticky si povzdychol, krútiac hlavou. "A taký dobrý odrážač to kedysi bol."

Hnedovláska sa na Freda mračila. Bolo jej jasné, že sa dobre zabáva.

George, ktorý celý čas na svoje dvojča pozeral, akoby ho chcel poslať k Svätému Mungovi, sa otočil k Hermione.

"Prepáč mi to - znovu. Netuším, čo som robil, no rozhodne si bola posledná osoba na ihrisku, ktorú som chcel trafiť."

"Asi mám jednoducho šťastie na dorážačky," dostala zo seba slabým hlasom.

"Tak dosť bolo," ozval sa Charlie a podišiel bližšie k nej. "Choďte zabaviť mamku, zatiaľ čo odnesiem Hermionu do izby. Ak teda nemáte záujem o scénu."

Ešte ani nestihla otvoriť ústa, že niečo namietne, už sa ocitla v Charlieho náručí, keď ju zdvihol zo zeme. Uvedomila si, že príliš namietať ani nemôže, pretože hneď ako sa pohli, pochytil ju závrat. Tak sa teda len oprela o jeho svalnaté plece a nechala sa odnášať do domu, zatiaľ čo ostatní kráčali vedľa nich.

Pohla hlavou, aby ju tak netlačila jeho kľúčna kosť a do zorného poľa sa jej dostal Fred. Pri pohľade na brata, zvierajúceho Hermionu v náručí, mal na tvári zvláštny výraz. Vo chvíli, ako si uvedomil, že naňho pozerá, výraz zmizol a vystriedal ho škodoradostný úškľabok. Nestihla sa naňho ani poriadne zamračiť a už boli pri dome.

"Ideme na to," prehlásil Fred a kývol hlavou svojmu dvojčaťu. Po ceste chytil za golier Harryho a ťahal ho k dverám. "Keď ťa mamka uvidí, zabudne, že tu je aj niekto iný. Pre odvracanie pozornosti si sa narodil, keďže sa vždy všetka obráti na teba."

Harry pri jeho slovách nevyzeral vôbec spokojne, no nijako sa neohradil, keďže zrzek pôsobil z neznámeho dôvodu takmer naštvane.

George po ceste stiahol aj Rona, so slovami "Aby ti nebolo ľúto," a všetci štyria zmizli za dverami Brlohu.

Ginny, Bill a Hermiona v Charlieho náručí chvíľu stáli pred dverami, dávajúc chlapcom čas.

"Dobre. Zatiaľ čo sa mamka zaujíma o Harryho a ostatných, bež nájsť nejaké lieky na utlmenie bolesti hlavy," prehodil Charlie smerom k Ginny, zatiaľ čo Bill otváral dvere.

Červenovláska prikývla a zmizla niekde v dome. Zostávajúca trojka ju pomaly nasledovala. Bill šiel prvý a striehol na každý náznak toho, že by sa odniekiaľ mohla neplánovane vynoriť pani Weasleyová.

Takto prišli až do Hermioninej izby, kde ju Charlie uložil na posteľ. Driemalo sa jej a už takmer nevnímala, keď do izby vošla Ginny s dvoma pilulkami v ruke. Jednu položila na nočný stolík, druhú prinútili Hermionu prehltnúť.

Už viac nevnímajúc svoje okolie, pretočila sa nabok a stočila sa do klbka. Jej posledná zmätená myšlienka patrila mäkkému vankúšu, ktorý by rada vymenila za Charlieho tvrdé plece.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Charlieho?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama