"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

1. Nočný rozhovor

3. srpna 2014 v 16:01 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Brloh bol ponorený do tmy. V oblokoch sa už dávno nesvietilo a jeho obyvatelia sa spokojne oddávali spánku.
Teda...väčšina.

Hermiona potichu schádzala dolu do kuchyne. Nech sa akokoľvek snažila nenarobiť hluk, vždy pod jej nohami zavŕzgal schod práve vtedy, keď to najmenej čakala.

"Sakra," zakliala potichu, keď už piaty krát stúpila na uvoľnenú dosku. Konečne posledný krok a schodisko mala za sebou.

Napriek tomu, že nikto z nich už letné prázdniny nemal, bola opäť u Weasleyovcov. Strávila tu takmer celý rok, domov chodila len málo.

Po špičkách sa zakrádala po kuchyni. Jej bosé chodidlá síce mierne ťapkali po dlážke, ale ani najmenej sa neobávala, že by ten tichý zvuk mohol niekto začuť.
Až sem totiž počula zhora orchester, ktorý tvorili chrápajúci Weasleyovci. Za všetky tie noci, čo to tu počúvala už dokázala bez problémov rozlíšiť, ktorý z bratov práve nastúpil na scénu. Mala vážne podozrenie, že Ron a Charlie vedú nevedomý boj, kto potiahne dlhšie a hlasnejšie.
Občas sa to vážne nedalo počúvať. Napriek tomu už si Brloh v noci nevedela - ani nechcela - predstaviť bez týchto zvukov.

Prekrútila očami, keď Ronovi po zvlášť dlhom výkone zabehlo a namierila si to ku kuchynskej linke. Natiahla ruku za pohárom, že si naleje vodu, no v polovici cesty jej ruka stuhla. Zavŕzgal schod.
Hermiona zadržala dych, zrak uprela za seba na schodisko a sledovala či niekto nejde.

Ak by ju tu niekto našiel uprostred noci, nič by sa síce nestalo, ale nemala príliš veľký záujem o vysvetľovanie, čo tu robí. Odpoveď by beztak bola typická: "Nemôžem spať."

V poslednom čase bývala v noci často hore. Jednoducho sa zobudila okolo tretej ráno a bola čulá ako rybička. Veľakrát pozorovala oblohu za oknom, ako pomaly bledne. Obdivovala svitanie a zaspala práve vtedy, keď ostatní opúšťali ríšu snov.
Niekedy mala chuť preležať pol dňa v posteli a dohnať spánok, ale to už by pani Weasleyová robila poplach.
Vlastne ani sama nevedela, prečo nespáva. Nočné mory ju už tak často netrápili, takmer úplne ustali. Spánok sa jej však stále akosi vyhýbal.
Občas trochu prekvapila samú seba, keď ležala v tme uprostred noci v posteli, pozorovala Ginninu spiacu siluetu a túžila po tom, aby tam bol niekto, kto si ju privinie a ona bude môcť ďalej pokojne spať s hlavou na jeho hrudi.

Keďže po schodoch ešte stále nikto nezišiel, otočila sa späť a naliala si do pohára vodu.
Priložila si ho k ústam, zatiaľ čo sa Ron rozkašľal už druhý krát.

"Zadus sa," neodpustila si zamrmlanie do pohára.

Posledné hlásky sa zmenili na bublanie vody, keď sa konečne schuti napila.

"Všimol som si, že vy dvaja prechádzate krízou, no nemyslel som, že je to také vážne, aby ste si navzájom priali smrť v spánku," ozval sa jej za chrbtom tichý hlas.

Hermiona podala životný výkon, keď od ľaku poskočila viac ako meter a bohužiaľ pohár plný vody pustila z ruky. Ten sa s rachotom rozbil na dlážke.

"Prepána, Grangerová, vážne som si nemyslel, že príde deň, keď ti s čistým svedomím budem môcť povedať, že si nešikovná," krútil hlavou Fred, "ale očividne ten deň práve nastal. Síce je noc..." zamrmlal potichu, zatiaľ čo Hermiona kúzlom dala pohár znovu dokopy.

"Ja sa nikomu potajomky nezakrádam za chrbtom," odsekla nabrúsene zatiaľ čo natŕčala uši, či chrápanie ustalo.

No Rona očividne nič nezobudí. Usilovne pílil ďalej. Hermiona len dúfala, že to nezobudilo niekoho iného.
Fred ju ignoroval.

"Čo ma privádza k otázke... čo tu robíš uprostred noci?"

Naštvane naňho zagánila. Opieral sa o roh steny v celej svojej vznešenosti, akoby sa ho nič netýkalo. Proste si sem potichu nakráča, vystraší ju svojimi blbými poznámkami, vďaka čomu rozbije pohár a takmer zobudí polovicu domu - za čo ju nezabudne zvoziť - a potom sa s kľudom spýta čo tu robí.

"Vlastne nič zaujímavé. Snažila som sa v pokoji vypiť si svoj pohár vody, keď sa za mnou objavil nejaký zvrhlý maniak - ktorý nemá v noci nič iné na práci, ako sledovať zadné časti nevinných mladých dievčat - a nevystrašil ma na smrť," zavrčala naňho.

"To bolí, keď si o mne myslíš také veci," uškŕňal sa Fred. "Ale keďže je noc a my sme tu sami, možno je príhodný čas na to, aby som tvoje obvinenia spravil pravdivými."

Hermiona výhražne zdvihla opravený pohár, no nemusela sa namáhať. Fred sa z miesta vôbec nepohol. Len sa zachechtal a potom prešiel na druhý koniec kuchyne.

"Bež spať," zabrblal cestou.

Tentoraz ignorovala ona jeho.

"Čo tu vlastne robíš ty?" spýtala sa zamračene.

"Nič," nahodil Fred svoj typický nevinný výraz. Ten nevinný výraz, pri ktorom "nič" vždy znamenalo "niečo", a ktorý mu samozrejme už nikto neveril.

"Čo tu budeš robiť?" poopravila svoju otázku a nedôverčivo naňho hľadela.

"Vieš Hermiona, nevinné mladé dievčatá nemajú čo robiť hore o takomto čase a pokiaľ viem, už vôbec sa zvrhlých maniakov nepýtajú, čo idú robiť, keď ich nepoškvrnené pošlú spať. Takže ak tie otázky nemyslíš ako nejaký nenápadný návrh," znovu ten úškrn, "tak proste vypochoduj hore tými schodmi, o mňa sa nestaraj a nikomu sa nič nestane." čím viac sa jeho úškrn rozširoval, tým viac sa musela ovládať aby po ňom ten pohár vážne nehodila.

Nakoniec si len povýšenecky odfrkla, položila pohár na linku a zamierila hore schodmi, nechávajúc toho vyškereného paka za sebou.

Príliš po ceste do izby nevenovala pozornosť svojmu okoliu, takže pootvorené dvere na Charlieho a Billovej spoločnej izbe ju nejak nezaujali.
Až keď si ľahla do postele, frflúc nadávky na Freda a prikryla sa paplónom, uvedomila si, že odkedy rozbila pohár, nepočula Charlieho chrápanie. Skôr, ako by sa nad tým stihla hlbšie zamyslieť, zaspala.

***

Vo chvíli, keď sa Hermiona vybrala hore po schodoch, Charlie zašiel za dvere svojej izby. Nechal ich však poodchýlené. Sledoval štíhlu postavu hnedovlásky, ako zachádza späť do izby.

"Nespavosť sa jej stále drží," pomyslel si.

Dohliadal na ňu, napriek tomu, že o tom nevedela. Ak by vedela, neželala by si to. Mal však svoje dôvody na to, aby si o ňu robil starosti. Nevedel, aké ma pocity ohľadom jej rozhovoru s Fredom. Prekvapivo sa pri ňom správala ako jej staré ja. Dávno ju nevidel rozhorčiť sa tak ľahko. V poslednom čase bola často až priveľmi pokojná a už nebol jediný, koho to znepokojovalo.
Nakoniec dvere potichu zavrel a ľahol si späť do postele. Pri rozmýšľaní úplne zabudol, že jeho nepodarený brat je stále dolu v kuchyni.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama