"Why do you wear that stupid bunny suit?" ... "Why are you wearing that stupid man suit?"

19. Odchod ryšavých bratov

2. března 2016 v 15:43 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Hermiona postávala pri jednom zo stolíkov, neďaleko tanečného parketu. Čakala na Desiré, ktorá si musela niekam odskočiť. Večer si už nasadil masku noci a okolie potemnelo. V zamyslení sa jej boky nevedome pohybovali do lákavých melódií keltskej hudby, ktorá v jej mysli prebúdzala zvláštne myšlienky.

Zo začínajúceho tranzu ju vytrhla až teplá ruka na jej páse. Prekvapene sebou trhla a prudko sa otočila tvárou rovno k Charlieho modrým očiam.

"Prepáč, nechcel som ťa vyľakať," usmial sa a dal ruku preč. Na mieste, ktoré stihla zohriať, ju pošteklil chlad.

"Nič sa nestalo," pokrútila hlavou a takmer zatúžila, aby ju tam nechal.

"Nemohol som ťa nájsť," kútiky jeho úst o niečo poklesli. "Chcel som sa rozlúčiť."

"Rozlúčiť?" zopakovala zmätene, význam jeho slov jej plne nedochádzal.

"Odchádzam do Rumunska," povedal a ona cítila, ako ju oblial chlad. Veď predsa... nič nehovoril, ani ostatní nie. Ešte nemal odísť. Vedela, že bude v blízkej dobe musieť, ale myslela si, že tu bude ešte... dlho. Nedávalo to zmysel, ale rátala s ním a uvedomila si to až teraz.

 

18. Tenké ľady v letný večer II.

2. března 2016 v 15:27 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Charlie si uvedomoval silu mužov v tichosti kráčajúcich vedľa neho. Chladný severan a ryšavý Škót naozaj neboli neškodná kombinácia.
Zastavili na okraji lúky, ďalej od hluku aj ľudí. Darraghova tvár zvážnela.
"Nechcel som to riešiť pred nimi... ale tie jazvy má od teba, že áno?" spýtal sa na rovinu, čo Charlieho zaskočilo.
Demetriho však nie. "Áno."
Prekvapene zdvihol obočie. Nevedel, ako si to Darragh dal dokopy, pretože on si to nedal. Možno tomu venoval málo pozornosti. Ale to potom znamenalo...
"Takže si vlkolak," predniesol Darragh nahlas vetu, v ktorej sa už sám utvrdil.
"Som," odvetil mladý Švéd s pokojom. Charlie začínal mať pocit, že ten pokoj od neho nikdy neodchádza, akoby sa nedalo rozhádzať ho. Takže, nanešťastie pre ostatných, si vedel udržať chladnú hlavu aj vtedy keď oni nie.
"Nedávno som strávil tri dni vo Švédsku..." Darragh si odpil z whiskey, čím na chvíľu prerušil sám seba, a on zatiaľ premýšľal, kedy tam, sakra, stihol byť. "Ako som spomínal, trochu to tam poznám a mám tam priateľov. Kedy si tam bol naposledy?"
"Nedávno," odvetil Demetri. Ich konverzácia bola nenútená, akoby z nich tá téma spravila starých známych. Žiadne prekvapenie z toho, že pred nimi stojí vlkolak, ktorý niekedy počas stavu, keď o sebe nevedel, napadol svoju sestru.

18. Tenké ľady v letný večer I.

2. března 2016 v 15:25 | FirLy |  Fan Fiction - Keď osud rozhodne...
Aliciina oslava, Ashdownský les, 21. júla 1999
Teplo letného večera sa miešalo s veselými tónmi hudby. Hermiona bola rada za zvyk čarodejníkov mať oslavy a večierky v prírode. Cítila sa voľnejšie, keď ich namiesto stien domu obklopoval šuštiaci les. Na rozľahlej lúke už bolo veľa ľudí, napriek tomu nepôsobila preplnene. Uprostred hrala čarodejnícka skupina tanečnú hudbu Keltov, čo ju zaujalo. Nevedela o tom, že by Alicia mala keltské korene... ale možno len mala rada tú hudbu. K okolitej atmosfére rozhodne sedela. Dokonca už tam pár pozvaných predvádzalo niečo, čo pripomínalo írske tance.
"Alicia má vkus," okomentoval to George, ktorému sa ten výber očividne tiež pozdával.
"To rozhodne," prikývla Desiré.
Hermiona už verila tomu, že severanka na oslavu nepôjde. Nakoniec sa však objavila na mieste stretnutia, ktoré jej pre istotu napísala do listu a vysvetlila jej, že sova by v búrkovom počasí, čo vládlo predchádzajúce dni, už nestihla doletieť. Vnímala ju však len napoly. Bola priveľmi zaujatá mladým mužom, ktorý stál vedľa nej. Vedela, že to je jej brat, ešte predtým, ako jej ho predstavila.
 


Zvláštna záľuba vo vedľajších postavách

6. listopadu 2015 v 19:48 | FirLy |  Téma týždňa
Myslím, že z nadpisu je jasné, čo je moja zvláštna (nezdravá, osudná a veľmi zle končiaca) záľuba. Vedľajšie postavy... toľko potenciálu, často neobjasnených príbehov, toľko, čo si toho môžeme domyslieť a často si ich v mysli prepracujeme viac než samotných hlavných hrdinov... A AJ TAK VSETKY ZOMRU!

No, to by sme mali za sebou, tak na to podme pekne poporiadku.

Skutočne som si všimla - a všímam si to už dlho - že mám nezdravú záľubu vo vedľajších postavách (špeciálne v tých, čo končia mrtve...). Určite nie som sama. Hlavný hrdina je väčšinou ten, o ktorom vieme všetko od výzoru, cez povahu až po jeho životný príbeh. A niektorí tak potom stratia svoje čaro. Hlavne.. čítame stále o ňom aj cez neho, tak trochu sa nepozeráme naňho, ale pozeráme na svet jeho očami, a preto mne osobne týmto spôsobom vždy tie oči zastavia na tom, čo je okolo neho. Alebo kto je okolo neho. Tie postavy, ktoré sú "menej dôležité" ak on, občas dokonca aj tie, ktoré sa len objavia a zmiznú ako ranná hmla, ale stihnú spraviť taký dojem, že sa mi zakotvia v mysli a ja nad nimi premýšľam viac než nad hocičm iným v danom príbehu.

Noc na vrchole mrakodrapu (II.)

6. listopadu 2015 v 19:19 | FirLy |  One-shots FF (Ostatné fandomy)
Hľadel na ňu, na jej veľké šedé oči a drobný nos, okolo ktorého tancovalo pár pieh. Aj na jej nádherne vykrojené pery. A uvedomil si, že sa nikdy s nikým po takej chvíli necítil tak nenútene, tak príjemne a tak veľmi sám sebou. Mala črty tváre, ktoré sa nikdy neskrivili odsúdením. Všetko, čo sa dalo nájsť v jej očiach bolo tiché porozumenie pre všetky ľudské duše, ktoré sa okolo nej ocitli. Akoby chcela vynahradiť to, že tá jej bola tak často nepochopená. Ak by to bol niekto iný, hocikto iný, cítil by sa nepríjemne pri vedomí, že ho pozná - a tiež jeho minulosť. No všetko čo z nej cítil, bol skutočný záujem o osobu v jeho vnútri. A preto pred ňou nemal žiadne zábrany, nemal ich mať prečo.

Prikývol. "Bol. Stratil som vtedy všetko - a môj život aj kariéra boli tak rozbehnuté, že viac som už ani stratiť nemohol. Nemal som to ani na koho hodiť, bola to moja chyba, že som nedával pozor. Zakopol som a život tú chvíľu straty rovnováhy využil na to, aby ma súril do priepasti."

"A ty si nevidel inú možnosť, než skok do tej priepasti zopakovať. Definitívne." Drobnú ruku premiestnila späť na tú jeho, nakláňajúc sa mierne dopredu, aby lepšie videla jeho tvár, ktorú otočil k mestu. Na nekonečnú výšku pod sebou takmer zabudla. A on na ňu skutočne zabudol, cítila to, pretože jeho ruka sa už nechvela, keď jeho oči hľadeli dopredu, na osvetlené mesto, pripomínajúc si inú situáciu, v ktorej naň už raz pozeral.

Další články


Kam dál